June 2010

Najsmutnejšie je...

29. june 2010 at 23:05
Viete čo je najsmutnejšie?
Aspoň pre mňa teda...
Počúvať o tom čo ja sama nikdy nebudem mať.
A teraz nejdem kecať o nejakých drahých veciach, dokonalej postave a podobných kravinách...
Ale o normálnej rodine.


Do you actually understand?

22. june 2010 at 17:13 | Tá, čo už nesníva |  Everyday
BTS
Ach jo... znova to krušné obdobie života, kedy z mojich úst nevypadne nič použiteľné... Samé brepty... Blé...


Všímate ten obrázok?
To druhé jabĺčko som pravdepodobne ja. Je to veľmi sympatické jablko, veľmi zelené a má aj stopku. Len jeho tvár je obrátená k zemi... Podobne som sa cítila pár dní v minulom i tomto týždni. Ktovie, kto za to môže... Ale nechajme to tak.
Dnes som prišla na to, že si pripadám ako vták s pristrihnutými krídlami.
Bola som na obede v školskej jedálni a odnášala ho naspäť do okienka s použitým riadom - a to som už bola mimo. Ako vták s pristrihnutými krídlami. Presne som premýšľala nad tým, že už tak veľa nefantazírujem a žijem s nohami pevne na zemi. A to, keď som bola totálne mimo z... sa nedalo... (sa nedá, nedá xD) Tak že som v podstate vyhrala boj. "And the winner is..." Sú síce pochybnosti, pretože nebyť s niečím v kontakte znamená zíde z očí, zíde z mysle. A dá sa to povedať aj takto: Príde na oči, príde do mysle. xD

Čo som sa dozvedela, Lumík ide na výlet na tri dni. Tak teda, uži si to tam, moje, snáď budeš aj fotiť a budeme meť zaplnený blog :P Žartujem, žiadne spamy tu nechcem :D Som zlá, to tá hudba.
O:-)
Prikladám Three days grace - the good life


Už neviem, čo zmysluplné by som mala napísať, pretože ma nič nenapadá. Večer v posteli, keď sa snažím zaspať, prídem domov zo školy, hlava plná nápadov a teraz čisté okno. Kks, občas sa nemám rada. xD

Užite si... posledné dni v škole :P
Ako ja. Lebo ja ich mám posledné na základke. xD

John Mayer - Free fallin

15. june 2010 at 20:32 | Tá, čo počúva |  Music is life
Zamilovala som sa do tohto chlapa.
Kto mi chce takého kúpiť? xD
Viem, tú pesničku prespievali napríklad aj Jonas Brothers, ale na neho nemá nik. Podľa mňa.
A ten text...
Ach...
Ešte sa to tak naučiť na gitare... Marty, nechceš pomôcť? xD
(Marty Schwartz, najlepší učiteľ gitary na youtube) 



Black Veil Brides- A devil for me

12. june 2010 at 11:41 | Lumi |  Music is life

Ja asi uvedomujem, že Andy Sixx je proste len..."eye-candy" (ak sa ma
niekto opýta čo to znamená asi budem vraždiť)
Ale tá pesnička je fakt že pekná x)

Prečo?

8. june 2010 at 19:05
Prečo vždy keď niekoho potrebujem nie je tu?
Prečo keď ťa tu potrebujem nie si tu Tempík?
:(
Dobre Lumi už sklapne...ale...Temperka!

Komunizmus v bývalom Československu

3. june 2010 at 18:32 | Tempie |  And other things

            Rok 1945 - celý svet sa spamätával zo svetovej vojny, všetky rany ešte neboli ošetrené a na Slovensku sa už rozháral politický zápas. Sily, ktoré spoločne bojovali proti fašizmu a okupácii mali však rozdielne predstavy o napredovaní štátu. Komunisti, ktorý sa opierali o model ZSSR, chceli v krajine budovať socializmus. Demokrati chceli návrat k parlamentnej demokracii. Jednoducho povedané, vo voľbách v roku 1946 sa stávajú komunisti najsilnejšou stranou na čele s Klementom Gottwaldom, ministerským predsedom, čím získali rozhodujúci vplyv. Postupne začal vnútorný zápas medzi slovenskými a českými politikmi, ktorí ich podceňovali a nebrali do úvahy hodnotu SNR a Zboru povereníkov.
            Postupom času sa začali čistky obyvateľstva. Boli vylúčené isté skupiny ľudí, napr. príslušníci nemeckej a maďarskej národnostnej menšiny a boli vysťahovaní alebo im vzali občianske práva. Nemohli vznikať politické strany mimo Národného Frontu (NF). Začalo sa vynútené zjednocovanie odborových, roľníckych, mládežníckych, ženských a ďalších organizácii, ktoré ovládala komunistická strana.
            Nekomunistické politické strany v Čechách i na Slovensku sa vo februári 1948 pokúsili zastaviť útok komunistov na získanie absolútnej moci v štáte. Bohužiaľ sa im to nepodarilo. Komunisti pomocou sľubov, nátlaku, vyhrážok a masových demonštrácii nastolili nový totalitný režim, ktorý podľa sovietskeho vzoru pomenovali diktatúrou proletariátu.
            Československí komunisti prijali sovietsky model budovania a riadenia štátu, stalo sa satelitným štátom "sovietskej ríše". Dostalo sa to až takej úrovne, kedy ZSSR zakázala prijatie Marshallovho plánu a neskôr jeho zapojenia do Varšavskej zmluvy a RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci).
            Opäť sa začala tzv. očista verejného života. Všetci tí ľudia, ktorí boli novému režimu nepohodlní sa postupne odstraňovali. Tak sa dialo aj medzi poslancami Národného zhromaždenia, SNR i národných výborov.
            Komunistická strana sa stala štátostranou. Vo voľbách sa smeli voliť len tí poslanci, ktorých navrhla komunistická strana. Zaznamenalo sa ďalšie obmedzenie právomocí slovenských národných orgánov. V roku 1960 bol rozpustený Zbor povereníkov a SNR sa stala len formálnou inštitúciou. Normálne povedané, neznamenala nič. Najhoršie však bolo kruté prenasledovanie skutočných či iba vymyslených odporcov režimu tzv. triednych nepriateľov. V mene toho sa začalo masové zatýkanie, väznenie a iné prenasledovanie občanov. Obžalovaní po krutom fyzickom i psychickom mučení priznali aj to, čo nikdy nespravili. Vydali 232 rozsudkov smrti.
            V 60. rokoch ľudia začínajú byť ľudia konečne nespokojní.
            Roku 1968 nastávajú zmeny v najvyšších štátnych funkciách, na čelo nastupuje nový prezident - Ludvík Svoboda. Na čelo vládnucej strany bol zvolený - ako prvý Slovák - Alexander Dubček. Začína sa obdobie "socializmu s ľudskou tvárou". Zrušila sa cenzúra, konali sa verejné zhromaždenia, občania slobodne formulovali svoje požiadavky, čiastočne sa uvoľnila náboženská sloboda. Slovensko sa konečne dostalo do rovnoprávneho postavenia a to v októbri 1968 prijatím zákona.
            V noci z 20. na 21. augusta 1968 okupovali armády Varšavskej zmluvy Československo, aby bol potlačený "socializmus s ľudskou tvárou". Najvyššie orgány ČSSR  protestovali proti vierolomnému kroku svojich "spojencov". No obávajúc sa krviprelievania nevydali rozkaz na aktívnu vojenskú obranu štátu. Do ulíc však vyšli protestovať státisíce občanov, z ktorých desiatky zahynuli pod tankami alebo strelami okupantov. Pokus o demokratickú reformu socializmu v ČSSR bol kruto potlačený.
      Nakoniec nastalo veľa zmien. Na čelo samovládnej strany sa dostal slovenský politik Gustáv Husák. Pomocou neho sme sa opäť dostali pod absolútnu nadvládu Moskvy - riadiaceho centra socializmu. Opäť sa začali čistky obyvateľstva, mnoho ľudí emigrovalo do zahraničia za lepším životom. Roku 1977 vzniká Charta 77, ktorá sa svojimi výzvami obracala na vládne kruhy. Upozorňovala na nedostatky vo verejnom živote, poukazovala na porušovanie občianskych a ľudských práv. Ľudom však už postupne začalo byť všetko jedno. Avšak, existovali istí disidenti - odporcovia režimu - ktorí tajne vydávali a rozširovali samizdatové knižky. Za začiatok prelomových zmien sa pokladá 17. november 1989, kedy v Prahe, podobne ako 16.11. v BA, uskutočnila študentská manifestácia.
                  29. novembra 1989 prijalo Federálne zhromaždenie zákon o zrušení vedúceho postavenia komunistickej strany v štáte a spoločnosti. Po štyridsiatich rokoch sa v ČSR obnovil systém parlamentnej demokracie. V prvých porevolučných voľbách v júni 1990 dosiahla najlepšie výsledky na Slovensku Verejnosť proti násiliu a v Čechách Občianske fórum.
      Pád komunistického totalitného režimu vošiel do povedomia svetovej i domácej verejnosti ako "nežná" či "zamatová" revolúcia.
1. januára 1993 konečne vstúpila do svetovej rodiny samostatných štátov Slovenská republika.

Informácie z učebnice Dejepisu

Teraz už mi to nevyhovorí nikto...

2. june 2010 at 21:46 | Lumi
Viete čo?
1.Júna bol celkom fajn deň.
Dokonca aj v škole bolo DOBRE!

Stredoškolákom zjavne ku šťastiu stačí jeden bublifuk a sú z nich znova
malé deti.

A nikto ma nepresvedčí, že by bol ten deň
taký istý keby bola jedna nemenovaná
osoba v škole.
Nikto.

Pretože, dnešok bol úplne iný,
aj napriek vytúženým lúčom slnka chladný.

Deň detí sme oslávili ako sa patrilo.
Bavili sme sa, smiali, naháňali farebné bublinky.
A dneska?
Ledva sme as pozdravili.

Dokonca, ešte večer to bolo fajn,
osnujúc plány na zrušenie slohovky z ANJ.
Ale nie...
Osoba prišla a skazila všetky záblesky priateľstva,
znova ostal len chlad.


No nie je to smutné?
Keď kvôli jednej osobe sa všetci boja prehovoriť?
Pritom by stačil jeden hlas, ktorý by dokázal povedať svoje "NIE"

No, ten môj asi nestačí.
Lebo nezaberá.

Have...uh...well..nice day...