September 2010

Pablo Neruda - Postupne som značil

29. september 2010 at 19:37 | Guess who |  Poems
Značil ohnivými krížmi
Postupne som značil ohnivými krížmi
belostný atlas tvojho tela.
Moje ústa boli pavúčikom, križujúcim ukradomky
po tebe, poza teba, smädné, bojazlivé.

Na brehu súmraku príbehy ti vyrozprávať,
bábika smutná a sladká, aby si smutná nebola.
Labuť, strom, vzdialené čosi, čosi veselé.
Čas hrozna, čas ovocný a zrelý.

Ja, ktorý žil som v prístave, skadiaľ som ťa ľúbil.
Samota prekrížená snívaním a tichom.
Zajatý medzi morom, medzi smútkom.
Mĺkvy a treštiaci medzi dvoma gondoliermi bez pohybu.

Medzi perami a hlasom čosi zomiera.
Čosi s peruťou vtáka, čosi z úzkosti zabudnutia.
Tak ako vodu nezadržia siete.
Bábika moja, chvejivé kvapky sotva pretrvajú.
Predsa však pomedzi tieto letmé slová čosi spieva.
Spieva čosi, čosi sa dvíha k mojim kltavým ústam.
Och, môcť ťa sláviť každým slovom radosti.

Spievať a blčať, unikať ako zvonica v rukách blázna.
Odrazu čo je z teba, neha moja smutná, pochmúrna?
Keď dosahujem vrchol najodvážnejší a chladný,
zatvára sa mi srdce tak ako nočná kvetina.


((photo by me))

A je to v paži, priatelia! :D

28. september 2010 at 18:30 | Guess who |  Everyday
Converse is love
Keby dnes nebol dobrý deň, stalo by sa pár vecí a pár by sa ich odstalo.
Napríklad keď sme písali písomku zo španielčiny, diktát zo sloviny, písomku z dejáku, zázrakom som vedela o čom je krucinál reč. Tešte sa so mnou na dobrú známku. Snáď :D Ďalej - ide sa na Polemic do Amfiku. Prší, prší, len sa leje, ale to nevadí, my to prežijeme. Aký rým! Dám duet s Rytmusom... Temeraf! :D
A nestalo by sa to, že Palo a Miro by šli domov namiesto na ten dohodnutý Polemic (a to za mnou ešte Palo prišiel spytujúc sa, či idem a nie nebral ako odpoveď xD Irónia osudu). Nestalo by sa, že sa musím učiť na biolu, ktorú máme zajtra ako prvú hodinu a píšeme písomku (ale, asi to viem, učila som sa hodinu predtým xD).
Jedno veeeeľké pozitívum si zaslúži informácia, ktorá je pre mňa a pre všetkých v mojej rodine dôležitá a osudová - mám novú sesternicu!! Hanka sa volá, taká je maličká (ešte som ju nevidela, ale všetky novonarodené decká sú malé a rovnaké, nie?? xD) Teším sa na ňu. Síce keď ona bude mať 15, ja budem mať 30 :D Čert to vem! xD


Vyjadrenie k dlhej dobe bez článku: Bude to azda tým, že prechádzam obdobím, kedy sa mi nechce žiť (učiť, chodiť do školy, všeobecne von z bytu), nieto ešte písať na blog články. Aj tak tu skoro nikto nechodí. A čo, mám rada svoj blog, aj keď najradšej by som ho zmazala :D (neprotirečím si trošičku? xD)

Prečo je názov článku "a je to v paži"?? Pretože to je v paži. V pazuche :D
Nie. Proste... napadlo ma to včera. Aj som mala dôvod, prečo by sa tak mal tento článok volať, ale akosi sa mi vždy vytratí z mysle. Nerozumiem tomu - v mysli mám toľko tém, toľko myšlienok, ktoré by sa tu dali zverejniť, ale akonáhle si sadnem pred comp (alebo sa zobudím), všetko je fuč. Je chyba vo mne a mojej krátkodobej pamäti? Mohol by to byť podlý čin Lorda Voldemorta?? :D To asi nie, prekročila som teraz hranicu...

Heh. Asi budem pracovať na školskom časopise. Mala by som si stiahnuť Corel, či jak sa ten program volá. Ale tomu maníkovi by mohol stačiť aj Photofilter, ta ňe? A... písať zrejme nebudem. Teda, to nie je isté, premýšľala som nad tým, o čom by sa dalo a napadla ma len jedinká vec. :D Som zlá, veruže zo mňa nebude novinárka. xD

Ako je na tom moje písanie? Ha-ha. Okey, mám napísanú jednu poviedku, no nie je opravená, nechce sa mi, musím si spraviť DÚ na slovinu a podobné výhovorky. Tá kapitolovka, čo som začala písať (ani neviem, ako sa volá :D) je na tom zle. Veeľmi zle. Mám podklady, but that´s all. :)

Mám teóriu o hodinkách. Vidíte?? Mám nové hodinky!! *happy face* Ľúbim za to svoju tetu a vďačím jej za financovanie tak drahého (a nepotrebného) predmetu na moju pažu :D A preto, že mi šibká a už sa musím ísť obliekať, teória príde zajtra na plac. Spolu s "dňom depresie". Mucheché :D

Teším sa na spoluprácu,
Guess Who :D

Keď už je aj posledný nápad preč...

19. september 2010 at 17:16 | Lumina |  Everyday
Keď už je aj posledný nápad preč...

Bohužiaľ stalo sa mi to.
Už netuším o čom písať.
Články, poviedky, rpg...
všetko je v nenávratne.
Lumi je vygumovaná.
Múza odišla na dovolenku
a nezdvíha telefón.

Nedokážem sa dodstatočne skoncentrovať aby som neičo vymyslela.
A ak ma aj napadne nejaká spásonosná myšlienka,
ktorá by ma vedela vytrhnúť z reality...
Nedokážem ju dať na pepier (obrazovku počítača)

Čo sa to so mnou porobilo?
Teraz to vyznie že som namyslená ale: čítam svoje staré poviedky...
bývalo to dobré!
Mali nápad...dej!
A teraz sa nezmôžem ani len na projekt o chémii.
Aj TO už vyžaduje viac tvorivosti ako vo mne ostalo!
Takže týmto by som sa chcela aj ospravedlniť Teliatku...
za to že ignorujem blog.

Ale Lumi je proste príliš mimo na to aby niečo vymyslela.

Ak sa pozbieram...tak sa znova zapojím.
I PROMISE!

Goodbye for now.
Lumi.

Takto to vyzerá, keď blogger nevie, čo napísať :D

16. september 2010 at 21:54 | Guess who |  Everyday
TW
Samozrejme, že musel prísť aj takýto deň. Len som fakt nečakala až takú úprimnú NULU v mojom mozgu.
Ale čo som ja dnes našla!
"Kto hľadá, ten nájde." Nehľadala som, len vypratávala skriňu xD Ale aj tak to platí. Už je to dlhšiu dobu, čo som si myslela, že som stratila jedny moje obľúbené rifle. Ale nie, našla som ich zahrabané v skrini pod asi ďalším pol metrom vecí. Občas mám pocit (aj mama mi to hovorí), že v upratovaní som horšia ako chalani. xD A čo ma to trápi, mám rada svoj bordel. "Poriadok je pre debilov, génius sa vyzná v chaose!" :D
A našla som aj pár spomienok pripnutých na pár ružových rukavičiek. Hmmm, niekto o tom vie a niekto nie. BA, minulý rok, super krásna ilúzia života. To boli časy! xD
12.9.2009 som bola na Brunovi. Presne o 19.00 začínal film, vlastne nie, bol ešte 10 minútový reklamný blok. Ale potom... no, na konci som si dlaňami zakrývala oči xD A ako to viem? Našla som dva lístky, bola som tam s Lucy. Deviaty rad, sedadlo 7 a 8. Tipujem, že som bola na osmičke xD
Keďže moja lenivá blogová partnerka mi navrhla, aby som napísala článok o jablkách, nespravím to, lebo som podobne ako ona lenivá, ale zato napíšem aspoň odstavec o jablkách! :D Ha, na to nemáš, čo?? :D
Jablká. Nepamätám si, kedy naposledy som mala jablko v ústach. Inak ako ovocie celkom ujde. Hlavne také nie príliš sladké, skôr kyslé. Farba? Haló, videl tu niekto niekedy jablko naživo?? :D Ja hej. Úspech.
Keď som bola malá, veľmi rada som sledovala kreslené Disney rozprávky. Snehulienku máme doteraz doma na VHS kazete xD A predstavte si, tam bolo jablko predmetom striginej pomsty. Muchechee. Avšak, ako to už v rozprávkach býva (nie v živote, to si nepleťte), skončilo to Happy-endom.
To bolo o jablkách, ideme ďalej.
Vlastne nie, otec huláka, aby som vypadla od compu.
Hmm, smutné.
Ani nie, idem čítať.



P.S. Nečudujte sa, ja počúvam fakt skoro všetko :)
Zdrastvujte! xD
Guess who

When I am sad

9. september 2010 at 18:24 | Guess who |  And other things

/Jedno slovo - geniálne/
/Ďalších pár slov - nechce sa mi písať, preto len jedno slovo ;P/

Pablo Neruda - Takmer mimo nebies

8. september 2010 at 19:55 | Guess who |  Poems

Takmer mimo nebies medzi dvoma vrchmi kotví
polmesiac.
Krúživá, bludná noc, hlbička očí.
Dívať sa, koľko len hviezd je po trasovisku rozdrvených.

Medzi obočie urobí mi kríž hlbokého smútku, uniká.
Vyhňa modrých kovov, noci zamĺknutých zápasov,
jak zmietajúci sa šarkan srdca sa mi šklbe.

Dievčina z toľkej diaľky, priviata tak zďaleka,
zavše jej pohľad zatrbliece sa pod oblohou.
Nárek i búrka i smršť zúrivosti,
ani sa nezastavte, rúťte sa ponad moje srdce.
Z pohrebíšť vietor odvieva, drví, rozprašuje ospalý tvoj
       koreň.
Velebné stromy z koreňov vytrháva, váľa na opačnú
       stranu.
Ale ty, rozjasnené dievča, otázka z dymu, klas.
Bola tou, ktorú vietor tvárnil s rozsvieteným lístím.
Za nočnými vrchmi belostná ľalia požiaru,
ach, nezmôžem sa na slovo! Stvorená bola zo všetkého.
Dychtivosť, ktorá sa mi bodnými ranami rozpoltila hruď,
je chvíľa dať sa inou cestou, tam, kde sa ona viacej
       neusmeje.
Ty výbuch hnevu, ktorý zvony pochoval, búrlivé náznaky
       búrok,
načo ju teraz rozozváňať, načože stupňovať jej smútok.
Vydať sa cestou, ktorá od všetkého vzďaľuje sa,
ktorú smrť, zima, úzkosť sotva zatarasia,
s očami doširoka uprostred rosy.

/picture from deviant/

Mozog ako špagety plus Sex pistols

8. september 2010 at 19:36 | Guess who |  Music is life
Ehm. Premýšľam, kde som JA nabrala Sex pistols. Proste som si raz klikla na youtube do vyhľadávača názov, aby som zistila, či moje skryté ja, o ktorom neviem, neinklinuje k punku. A hľa! :D
Anarchy in the UK som raz počula, viem to. Ale bolo to veľmi dávno, ešte spred čias druhého stupňa a vtedy som tomu nevenovala veľkú časť svojej pozornosti, no zapamätala som si výrazný krik toho speváka (:D), drogy a to slovo, čo sa nehovorí nahlas (sex, áno, SEEEEX!! :D)



Tento príspevok sem dávam, pretože sa hanbím za ten predošlý a nič iné ma nenapadá. Hmm... čím to bude. xD
Téma týždňa?? Poprvé?? :D No jasné, články s nadpisom "Všetko je raz po prvé" sa tu vyskytujú ako huby po daždi. Alebo články na tému prvý sex, aké to bolo, bojím sa, pomoc... Budem písať? Hmm... nebudem! xD Nemám čo k tomu povedať. Možno príbeh by sa dal napísať (samozrejme, sexuálnu tématiku vynechajme xD), ale som príliš lenivá na všetko. A unavená. Idem čítať. Počkať - najprv do sprchy. Na čo to tu píšem? Aha, jasné, som idiot. xD Ach, Lennie, ja sa nemám ani s kým tak normálne porozprávať.

Buenas noches alebo a few words about my life in this time

3. september 2010 at 21:02 | Guess who |  Everyday
Ech
//fotila ja!//
Od včera som zmenila názor na moju školu. Nie, nechcela som to, nebolo to zámerné. Len, ja... asi sa niečo vo mne zlomilo. Plne som si uvedomila rozsiahlosť zmien, ktoré v mojom živote začali prebiehať. Nová škola, noví ľudia, nové prostredie, učitelia, zmeny, zmeny, zmeny... Mám pocit, že to nezvládnem. Chcem naspäť mojich starých priateľov, aj keď nie vždy to bolo ružové. Chcem naspäť ten príjemný pocit spolupatričnosti, ktorý ma - a ja som si to neuvedomila, kým som ho nestratila - napĺňal. Bolo tam veľa zlých vecí, hlavne ľudí, ktorých prítomnosť som osobne nevyhľadávala, príšerné záchody, mini-jedálnička, ktorá bola vždy prepchatá a väčšinou v nej navarili taký grc, že som obed oželela možno aj na týždeň, telesná výchova - nemám ju rada - a iné faktory, zapríčiňujúce moju zlú náladu. Ale... bolo to fajn. Žila som a bola som s tým spokojná. A teraz - boom! Veľký tresk, všade plno trosiek, medzi ktorými stojím ja a zúfalo sa obzerám po okolí v nádeji, že nájdem nejakú záchranu. Jedna je, Brm, nepomýšľajúc na hudbu a iné lásky, ale dokázali by ste zmysel svojho života vložiť LEN do jedinej veci? Znova hlavu skláňam k smútku, tej ťažobe, ktorá prenikla do môjho života minulý rok, po prvýkrát v plnej sile. Mám, aj som mala malicherné, povrchné dôvody, no som len človek, nie Boh. Neunesiem toho veľa... Možno sa nakoniec uchýlim k drogám, ako Miša z Motýlika. Ale nechcem. Nechcem skončiť. Síce to nevyzerá, ale chcem žiť. Život? Mám ho rada? To neviem. Ale žiť chcem. Rozhodne. 

K tomu Motýliku - napísala ho Sylvia Mozerová. Je to knižná verzia 1. slovenskej e-knihy, uverejnená na stránke www.enigma.sk, a keďže mala dobré ohlasy, rozhodli sa ju vydať a predávať. :) Kniha je veľmi jednoducho napísaná, ale je tak emočne nabitá, že ju zhltnete na prvý šup. Síce som mala rozčítanú Podpaľačku (a stále mám), ale hento - hneď prvá veta, druhá veta a už to išlo... :) Tenučká knižôčka obsahuje pár neopravených chýb, čo je neuberá na kvalite čitateľského zážitku, ktorý vás donúti pozerať sa na feťákov a závislákov trocha inak...

Neviem, čo iné povedať (napísať), stalo sa toho viac, ale nič mi nestojí za mienku. Chcela som vám len dať vedieť, ako som sa cítila okolo pol tretej. Nejak to poľavilo, ale podľa mňa je to len tým, že si píšem s pár ľuďmi, u ktorých je nutnosť písať v dobrej nálade (čo ma presviedča, že ju naozaj mám).
Ahá, príbeh. No, to je... na neurčito :) Človek nikdy nevie :)
[ LINK - kde sú na to noty? :/ ]

Hasta la vista,
Signorita (?) Tempie