November 2010

"If you like her, tell her, because she won´t wait forever."

30. november 2010 at 19:12 | Guess Who |  Everyday
Tell her!
Nechápem to. Všetko to ide dolu vodou. Potrebujem to... nejak... fuč... dať... teraz. Chápete. Ignorovať ma to už nebaví, hrať sa na Pani Nevšímavú, najradšej by som sa odstrelila.

Biola, Geola, Slovina, ostatné shity, ktoré nás nútia v škole počúvať a lezú "nám" (mne, človeku, ktorý kašle na všetko, na školu, na učenie, vzdelanie, diplom, celý posraný systém) na nervy, je toho veľa a nedokážem s tým pohnúť. Neučím sa, dostanem trojku. Učím sa, tak isto dostanem trojku! Tak aký to má význam?? Chcem s tým pohnúť, čumím do toho viac ako na celej základnej škole, čo je možno pol hodina, ale ja fakt nevládzem! Nie som typ človeka, ktorého baví bifľovanie! Nie som typ človeka, ktorý informácie rád prijíma, ak sú úplne odveci a nezaujímajú ho, no len preto, aby som vliezla do riti nejakej "vyššej moci" sa usmievam jak taký pako, prikyvujem na učiteľove slová, hlásim sa jak blázon, vediem dialóg keď vysvetľuje, smejem sa na jeho trápnych vtipoch, podporujem školské aktivity a podobné pičoviny a pritom z toho nemám nič!
Napísala som jej poviedku. Snažila som sa, bolo to moje prvé Sci-fi. A čo mi na to povie? Hm, tú "Piatu avenue" zmeň na Námestie (pre príklad) Xy-lonove a buď v pohode. No nebudem v pohode! Poser sa! Ja som to chcela dať do súťaže, lákali ma finančné ocenenia, no... asi som nebola dostatočne dobrá... Nech sa neposere. Tak si nájdi iných, čo ti to napíšu. Bola to moja iniciatíva, no vidím, že s takýmto prístupom sa nikam nedostanem.
Jebem vás všetkých jak ste.
Celý školský systém, ktorý mi potom aj tak bude na nič.
Na mojom obľúbenom blogu to ide pekne z kopca. Tak rada som ho čítala, teraz sa to dá tiež, ale... už je tam 50 na 50 drístov, no stále to je lepšie ako u mňa. 99 na 1 :D Srať celý blog. Chcem žiť, pri compe sa to nedá, realita je niekde inde. No pri mojej predstave života sa mi to tak skoro nesplní. 
Vyjebaný systém!
A prečo nadávam? Lebo mi to je jedno. Je mi jedno, čo si o mne pomyslíte. Je mi jedno, aké máte názory, predsudky, či mám návšetvnosť, či mám komenty a vôbec ma neserie, že nie, nemám. Pretože komunikácia v realite je viac ako "Líbí se mi tvú(to iné u tu nemám)j blog, pls, hlásni mi tady a tady". Na čo to je, pre Boha, dobré??

Na Fejsbúku ma prijali do skupiny toho zboru, čo ma tam zobrali. Je to fajn pocit vedieť, že už tam ako tak patrím. Ale... ach, aj tak, ledva sa s nimi všetkými pozdravím...! Ale pôjdem na sústredenie, to je už o inom, konečne to bude... the good life.... perhaps.

Ďalej, čo také znepokojivé môžme napísať na tento blog, do tohto článku?
Pár osôb... neviem ani, ako to opísať. 
Zmenil sa mi pohľad na ne, na náš vzťah a nie je to moja vina. Výnimočne.
Nebudem to tu rozpytvávať, veď, ja a citové záležitosti nie sme kamaráti a ani nikdy nebudeme, lebo ja ich už z princípu odmietam ako nepotrebné nutnosti každého dňa... Fuj...
Chudák Pampeliška... Nechápem ľudí, ktorým sa môžem Ja páčiť. určite majú halucinácie alebo zatemnený mozog alebo si niečo pred naším stretnutím šupli, fetli, atď. Nie, človek, ktorému sa páčim, nemôže byť pri zdravých zmysloch.
Ach...
Sklamanie?
Nie, už som si zvykla.
Cez ten svoj dlhý pätnásťročný život...

Keď ja tak nemám rada prezváňanie.
Je to fanatik.

Guess Who
[dnes bez hudby, určite by som sem dala nejakú blbosť...]

Bezmenná báseň od Jacques-a Prévert-a

27. november 2010 at 21:35 | Guess who |  Poems
Jeden muž jedna žena
nikdy sa nevideli
Žiju od seba veľmi ďaleko
a každý v inom meste
Jedného dňa
tú istú stránku tej istej knihy čítajú
súčasne
na sekundu v tej istej sekunde
prvej minúty
a v poslednej ich hodine
presne až je to úžasné.

Papa Roach- To be loved

24. november 2010 at 19:12 | Lumi |  Music is life

Luminka si našla novú závislosť...
S rozkošným spevákom :D
A chytľavými tectami prichádzajú....
PAPA ROACH! :D

Užite si to :) :*

My Chemical Romance - Na Na Na

22. november 2010 at 19:53 | Guess Who |  Music is life
Celý týždeň... maximálne!! ♥



"Nádej umiera posledná" "A potom ja."

21. november 2010 at 17:57 | Guess who |  Everyday
Písané 23.9.2010
((Vždy, keď mám návrh na nadpis na článok, neviem, čo napísať doň.))

Áno. Na život sa dá pozerať pesimisticky (ako ja) alebo optimisticky (ako ja nie xD). Môžeme brať veci ľahko a "v pohodee" alebo z toho spravíme tragédiu väčšiu nad Shakespearove, či upadáme do depresií. Myslím, že aj keď je naše zmýšľanie odlišné, všetci by sme sa mali riadiť vetou: "Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie." Čo je, mimochodom, pravda.

Dnes: Prááázdno...

P.S. Mám zapnutý Skype.


Guess Who

Who are you?

20. november 2010 at 23:09 | Lumi |  Everyday
Who are you?
Your worst nightmare.
Veneliew?!
Do I look like her?
No.
Okay. Sweet dreams.
And she stabed him.

Aneb ako ísť ďalej keď došla inšpirácia?


To čo vidíte hore je...kvázi rozhovor z kvázi príbehu...
Ale nemá nič pred sebou ani za sebou.
Teda...za sebou má 1555 omletie v mojej hlave a napísanie mojím perom.

Ale nič viac.

Čo robíte vy keď vám prúd inšpirácie vyschne?
Leboj a takéto suchoty mám už...veľmi dlho.
Poviem vám úprimne nepáči sa mi to.
Nepáči sa mi tá beznádej keď zoberiem zošiť a pero a...
A nič.
Nemám čo napísať.

Tak sa teda pekne pýtam...nejaké rady?
Prosíím?

Good night...
Lumi.

"Bude to dobré"

20. november 2010 at 21:25 | Guess Who |  Everyday
omg!
Aj vy mávate taký víkend, že sa proste na všetko vykašlete a len tak žijete, bez stresu, ostávate doma, čítate knihu a pohoda celý svet??
Aj ja.
Ale výnimočne tentokrát som bola vonku. Len možno pred hodinou a pol som sa vrátila s dlhej prechádzky cez mesto s Brm. Bolo to fajn. Veľa vecí sme si vyjasnili, aj keď ma mrzí, že niečo som jej jednoducho nedokázala povedať.
Stáva sa.
A toto sem píšem, pretože sa o tom nemám s kým iným podeliť len s virtuálnom, s jednotkami a nulami.
Stáva sa.
Treba sa usmiať, tak sledujte tento človečí vynález - :)


Fakt, dnes mi šibe.
Ak ste si to ešte nevšimli.
Nič zmysluplné sem nenapíšem, bude to len blá blá a niečo navyše, čo si bude len tak blúdiť svetom jednotiek a núl. Páči sa mi to pomenovanie.

Včera... Mi bolo veľmi dobre. Celý deň vyšiel, síce neplánovane sa vyvinul, ale len tým správnym smerom. Nakoniec... musel mi to "Veľký ON" pokaziť a o tretej ráno som sa zobudila na bolesť brucha, skončila som tvárou pri záchodovej mise a veľmi ma tešil pohľad na vodu vo vnútri. Taká pokojná hladina, odrážala sa v nej moja mŕtvolne bledá tvár až kým... sa nespláchlo :D Ach.
Stáva sa.
Ešte som si chcela vyliať city... hmmm... ale už ma to nenapadá.
Nechápem ako sa za tento článok môžem podpísať.
Forever yours,
Guess Who

Blá blá blá (zmysluplný nadpis)

14. november 2010 at 16:51 | Guess Who |  Everyday
piano
Žeby som zas napísala článok v depresii? Hm, prečo nie.
Ešte mám čas pred večerou, kedy sa odtiaľto poberiem, pretože ešte stále mám zaracha.
Fuck it.

Bola tu máti. Pýta sa, že čo tu ešte robím. Moja odpoveď: "Pozerám si blog." A ona na to: "A učiť sa budeš kedy?" (V mysli oheň podráždenosti vyústil do potlačovaného hnevu, preglgnem) "Už som sa učila." Pochybujem, že mi to zožrala, keďže mi kričí, nech idem žehliť. Ale nepovedala, že či jej ksicht, alebo košeľu, tričká, uteráky... Proste tak nejak.

Lezie mi to na nervy, nechápem, na čo to je. Najradšej by som ten počítač vyhodila von oknom, vážne! Celý Skype, ICQ, FB, samé požierače času. A na čo to je dobré?!
Ľudia sa tam len pohádzajú, čo by sa v RL nemuselo stať, keďže vtedy sa to interpretuje o niečo živšie a všetko by bolo fajn.
Nechápem vzťahy. Samé sračky. Milión päť problémov okolo toho a spojených práve s týmto stavom. Ach.
Nemám slov.
Balím to tu.

See ya!

Len tak odveci

9. november 2010 at 16:39 | Guess who |  Everyday
get out
Čo k tomu povedať...
Včera padol rekord - na tejto stránke ešte nikdy nebolo 53 ľudí za deň!! :D Ale ono toto šťastné obdobie nejak pretrváva, dnes je to trebárs 45. :D
Nechápem tomu - keď sa tu o to starám, nikto sem nechodí. A keď to tu pokryje riadna dávka prachu, príde sem oveľa viac ľudí. Trebárs aj náhodne, ale hej! :D
Ďakujem :)

Treba povedať, že zase mám zaracha, za ktorý teoreticky nemôžem.
Musím sa učiť.
Ide mi to na nervy, leziem sama sebe na nervy.
Aspoň ten Dracula od Brama Stokera to zachráni ;)
Článok napísaný, sci-fi poviedka podobne. Netuším, či to dobre skončí, no Bože, drž nado mnou kríž.
Musím sa ísť učiť.
Veci verejné, veci osobné sa ma netýkajú.
See ya