December 2010

Alternatíva reality - Len koncert [0.1]

22. december 2010 at 17:17 | Guess Who |  Alternatíva reality
Týmto sa dáva na známosť - začínam písať niečo ako poviedku. Nie, sú to len útržky zvečnené v príbehovej podobe a dávané sem, na blog, keby si ich chcel niekto náhodou prečítať.
Toto je prvý diel. Nemá prológ, je to proste život a ten do života neuvádza.
© Guess Who/Tempera/essenceofadream.blog.cz 2010

[0.1]

Happy Christmas a dajte už pokoj s vianočnými odrhovačkami...

21. december 2010 at 18:44 | Guess Who |  Everyday
Merry Christmas
Zamilovala som sa.
Je... poetický, vždy má slová, hádže rýmy lepšie ako po marihuane, precestoval veľa kútov sveta a napísal o nich cestopisy, tiež má blog a pozná ho veľa ľudí, proste... je geniálny. Myslí ako ja, len tie myšlienky ho napadli skôr ako mňa a dokonca ich stihol aj zverejniť.
Chcete meno?
Pavel "Hirax" Baričák.
Jednoducho jeho próza i poézia ma dostávajú do kolien. Niekedy, keby ste ma špehovali ako si čítam, uvideli by ste ako vyplešťujem oči a otváram ústa na stránky jeho knihy. Wow!
Som taká blbá. Až teraz, keď už to je hotové, som si uvedomila, že to NEMÁ byť Happy Christmas, ale Merry Christmas. Aspoň je vidieť, na čo myslím... Byť šťastná... hmmm...
No nič to, aj snaha sa ráta :) // Zdroj obrázku: TU a len TU //

Čo k tomu povedať, som doma, hrám sa na stratenú (a strelenú) a mala by som byť vonku. Úplne ma to štve. Ah... Mala som byť na Ooo koncerte, ale sedím tu a píšem tento článok snažiac sa o čo... netuším. Nechajme to v troch bodkách, ony to vyriešia...

A tak.
A pretože idú Vianoce a ja som už všetkým popriala, nech si poriadne užijú voľno, môžem si ísť hodiť mašľu. Ale nie, robím si srandu.
Chcem stretnúť Lucy!!

Aká to je téma? Bolesť duše či...?
Na to môžem napísať len jedno: :D :D :D :D :D :D :D :D :D

 (ten začiatok sa mi páči najviac, potom je to také... hmmm...)

// A ešte vám nedám pokoj. Toť úryvok z RPG, prvá a posledná správa, písaná niekedy v tento týždeň...//
*myseľ jej zase ulietava preč, svojimi tenkými klaviristickými rukami sa ju snaží polapiť späť, no bojuje, bojuje ako balón naplnený héliom. Telo si zatiaľ cestuje po kraji, miestami nehostinnom, miestami prívetivom jej vločkami zasypanej tváričke a tie pekné chvíľky ju nútia kráčať ďalej. Zima nikdy poriadne nevedela vykúzliť úsmev v jej skeptickej dušičke, no ako sa nazdáva, pri prechádzaní tých pekných krajov, kedy sa môže len dívať na nedotknutú krásu napadaného snehu, čistého, nepoškvrneného, a stromov, ovísajúcich pod ťarchou spojenectva bielych vločiek, či sem-tu poletujúcich čiernych prízrakov, prinášajúcich na svojich tmavých krídlach zvuk smrti (aspoň tak si to v detstve hovorievala.), alebo... alebo sivé oblaky, ktoré odrážajú svetlo z mesta vo svojom mračnom vnútri - cíti niečo zvláštne voči tomuto momentu. Je sama, ako prst, no obrnená skúsenosťami a tento výlet, vychádzka do zimy, jej spravil dobrú náladu. Dnes sa jej bude dobre spať... Možno si dnes alebo niekedy inokedy dakto spomenie, že dnes tadiaľto smerovali jej úzkostlivé kroky. A preto kráča ďalej popri rozsvietených pouličných lampách, nič nevníma, maximálne vŕzganie snehu pod nohami a cingot snehových vločiek, keď do seba v chladnom povetrí náhodou narazia...*

See ya!
Guess Who

You are bad. Bad, bad girl.

17. december 2010 at 20:01 | Guess Who |  Everyday
Bob
No čo mám napísať...
Sviatky sa blížia, čo z toho.
Od svojich 11-tich rokov sú mi ľahostajné.

Veci sa menia, to vie každý.
Znova som si to uvedomila.
Páči sa mi to?
Nepáči sa mi to?

Toľko vecí môže trápiť jednu ľudskú dušu.

 (soundtrack Harry Potter 6)

Bola som v SND na Ane Karenine. Čo si o tom myslím? Je to geniálne. Úplne úžasné. Brm ma varovala, že budem na konci zaspávať, že to bude nuda a že nebudem vedieť obsedieť na stoličke, no na druhej strane, učiteľka nám hovorila, že to je fantastické dielo, dobre naštudované, všetko je fajn. A prekvapivo - mala pravdu. Až na to sedenie, štyri hodiny sú naozaj náročné na môj zadok xD Čo mi tam nesedelo, bola hudba v niektorých momentoch. A to už aj minule, keď som bola na Matka Guráž a jej deti, ani tam to príliš nelahodilo mojim ušným bubienkom. Preto dávam 9/10. Neviem, kedy som sa bodovať takéto veci, ale môžem... Či aj to mám zakázané?

Ach, zvrátená duša, zvrátené myšlienky...

yours Guess Who
P.S. A keď už sme pritom a nevideli by sme sa do Vianoc,
tak Veselé Vianoce, pekné sviatky a šťastný Nový rok! :)

When the sun is wearing black

8. december 2010 at 19:53 | Guess Who |  Everyday
let it go
Načriem hlboko do svojej mysle a pokúsim sa... poskladať nejakú, sveta súcu vetu. Dobre, klamem, nepodarí sa mi to...

Dnešný deň mal byť úplne inak. Ráno som vstala, vedela, čo si oblečiem. Moje vlasy prekvapivo vyzerali k svetu aj bez toho, že by som im nejak pomáhala. To sa nestáva často. Dnešný deň mal byť úplne inak. Prišla som do školy, pripravená psychicky na písomku z Geo i na ostatné kraviny, čo ma čakali. S Brm som sa, našťastie, videla. Dnešný deň mal byť úplne inak. Dávala som Brčkavému a Červenovlasej príklady na úpravu na vzorec, zabudla som si celú anglinu. Vybrovala mi kabela, párkrát za sebou a už mi to vážne začína liezť na nervy.
Teraz napíšem niečo, čo ste ešte nečítali - Dnešný deň mal byť úplne inak.
Koncert som nakoniec nemala, pretože učiteľka ochorela a ona pravdepodobne musí byť na vystúpení svojich žiakov. Stretla som sa s Pampeliškou, čo vôbec nebolo v pláne. Od... osudnej soboty som chcela... zdrhnúť, skryť sa, utiecť na miesto, kde by ma nikto nenašiel a začala by som nový život. Izolovaná. Just brand new life. No nepodarilo sa.
On musí mať vážne silnú motiváciu.


Ale som vážne rada, že je za mnou týchto pár dní. Samé písomky, samé písomky, celé zle, celé zle. xD A, a, typické zmiešané pocity adolescentného obdobia a, a, iné p*čoviny, ktoré mi dosť prekážajú. ALE, v pondelok som bola v knižnici. Ďalších 6 slávno-neslávnych titulov, ktoré sa mi premietnu spred očí do neurónovej sústavy ukrytej dakde pod lebkou a veľa veľa vlasmi.
Tá posledná veta je dôkazom, že mám vypnutý mozog a celý systém pracuje len na autopilotovi. Myslíte, že to je nebezpečné? xD

Ahá, už viem, čo som chcela ešte spomenúť. Zajtrajšok bude podobne... zvláštno divný. Predstavte si, povaha ako ja ide zajtra na Mikulášsky večierok do nemenovaného podradného klubu v meste, kde chodia trinásťročné čajočky a fajčia tam... niečo za drink a podobné asociácie. Nevadí. Je to zo školy, toto si predsa nenechám ujsť! xD Avšak, prúser je, že zajtra mám taktiež hudobku a píšeme polročku, ktorú keď neprídem, si napíšem ktorýkoľvek iný deň v týždni, lebo ona je... maniačka. Posadnutá. Chcela aj ospravedlnenky a teraz toto - no super. Absolútne na niečo také nie som zvyknutá. Pán učiteľ predtým bol trocha iná... kapacita a dosť sa to na mne a môjmu postoju voči tomu odrazilo. Háá! xD


Ale aspoň sa pomaly zobúdzam a premýšľam Vianočne. Dosť skoro mi to zaplo, čo? xD Hej, hej... Potrebujem ešte pokupovať mnoho darčekov, doriešiť, domyslieť a dôvod, prečo to nerobím je... ani neviem. Nejak to nejde. Jedného dňa som si ľahla do postele, začali silné procesy niekde tam hore, a potom som sa len o 6.20 prvýkrát zobudila, potom o 3.29, 6.38,6.47 a vtedy som zistila, že je to všetko fuč! :D A takto sa každý deň predieram svetom, stratená, myšlienky prichádzajú a odchádzajú, akoby som bola volajaká priestupná stanica!! :D Pekne ma štvú, podobne som na tom aj so svojou Motiváciou a Sústredenosťou a Odhodlanosťou. No to sú už trocha ťažšie oriešky... Máte radi oriešky?? :D

Guess Who

P.S. Možno to niekto číta, možno nie, ale aj tak to tu chcem napísať - Neštvi ma a prídi na tu sprostú stránku, lebo sa naozaj nahnevám! :D

Jacques Prévert - Luna a noc

5. december 2010 at 19:32 | Guess who |  Poems
Ten noci hľadela som na lunu
Áno som stála pri obloku
pozerala som na ňu
potom som od obloka odišla
vyzliekla som sa
ľahla si
a potom zrazu izba bola plná jasu
vošla dnu luna
Áno nechala som oblok otvorený
a luna vošla dnu
Tej noci bola v mojej izbe
a žiarila
Mohla som sa s ňou zhovárať
Mohla som sa jej dotýkať
Ale nič takého som nespravila
iba som na ňu hľadela
zdanlivo bola pokojná a šťastná
chcelo sa mi ju pohladiť
ale som nevedela ako na to
A tak som stála... nepohla sa
Hľadela na mňa
žiarila
usmievala sa...

Potom som zaspala
a keď som sa prebudila
bolo už nové ráno
a... nad domami
len slnce žiarilo...