February 2011

Jedna veľká metafora.

27. february 2011 at 18:18 | Guess Who |  Everyday
Moje kvázi trojtýždňové prázdniny boli super. Oddych som potrebovala ako smädný vodu a hladný jedlo. (Oh, metafory) Škola ma úplne lámala, nedokázala som si zvyknúť na to hromadné, niekoľkostranové učenie, moja pamäť nestíhala a, pravdupovediac, ani som si neverila, že to zvládnem.
Mohla by som konečne dospieť, no xD
Lyžiarsky, Cantica aj snowboardovačka s našimi ma celkom odpútala od bežného života a som šťasná, že sa tak stalo.
Teraz tu spisujem memoáre, pri zapnutom copme, s mokrými, čerstvo umytými vlasmi a mám slzy na krajíčku.
NIe z toho, na čo si spomínam, ale čo ma vážne... serie.
A čo na svojom poondenom živote beriem ako zhubný nádor, ktorý mi kazí život dlhšie ako existuje Hannah Montana a Justin Bieber.
Neľutujem sa, neľutujte ma. Už ma to nebaví.
Kamarát má pravdu - ľudia majú depky, pretože sa ľutujú za to, čo sa stalo v minulosti, sú ňou zväzovaní ako sliepky v hydinárni. (Upozorňujem, toto je môj prípad, neberte ma vážne)
Kašlem na svoju sprostú rodinu, mám v to v paži už dlhšie a načo sa v tom rýpať, keď stačí len nemyslieť...
A ľudia po celom svete denne znášajú oveľa horšie veci. Tých treba obdivovať za ich silu, čo to znášajú, pretože zrejme nie je nikoho, kto by im pomohol... "-.-


Prehrabávala som sa dnes v šuflíku. Pamätám si na rok 2009, na jeho čerstvý začiatok, kedy som mala zaracha na comp, skoro zlomený prst na nohe (od môjho otca) a jediný dôvod žiť - písať príbeh. Žila som v úplne inom svete, ktorý mi nahrádzal realitu a bola som šťastná. ŠŤASTNÁ. Sama, vo svojom svete s vymyslenými postavami, dejovou líniou aj všetkým, čo sa tam popísalo. Bavilo ma to. Jediné, čo som robila a plne sa tomu venovala. Či bol deň, či noc.Či som mala depku (90%), alebo ma bavilo žiť (10%). Pamätám si, ako som si umyla vlasy, vošla do izby, otvorila okno a počúvala, ako prší, pritom som v ľavej ruke držala pero a kreslila fantáziu na papier. Lillasha a jej osud, v ktorom sa odzrkadľoval môj hnusný život. A keď som si to tak dnes spätne prečítala, žasla som. Samozrejme, príbeh o upíroch, aké faux pas, no... má to niečo doseba. Pre mňa. Má to pre mňa hodnotu. Duševnú. Čo všetko som pri tom cítila, úplne som to tam videla a nedokázala som zadržať dojatý úsmev. V 15-tich rokoch som niečo takéto napísala. Moja malá dušička je na seba aspoň trošku hrdá. Ako jej tie gramatické chyby dovoľujú... Je to zvláštne, ale niektoré veci z reality ako-tak sedia do určitých pasáží z toho príbehu. Neviem, či je to len náhoda, hoc ja verím, že náhody neexistujú, ale... niečo podobné v mojom živote je.
Je to len jedna veľká metafora.

"Chcela by som zasadiť hviezdy,
a starať sa o ne do konca svojich dní.
Zamknúť ich v záhrade na klúčik,
ískať ich, rozmaznávať starostlivosťou.
No v tejto dobe sa všetko
dobré odpláca zlým..."

Guess Who
pic form deviantart.com

Klamárka by Lumi

25. february 2011 at 22:22 | mno kto asi :D |  Poems
Nesmiem už milovať
Ničiť viac tvoj svet
Nechcem ubližovať
Srdcu v ktorom ma viac niet
Nesmiem už ľúbiť
Zármutok prinášať
Nechcem viac zabíjať
Životy odnášať
Úsmev vždy na perách
Aká to pretvárka
Za celé storočia
Vyrástla klamárka
Úsmev vždy na perách
A v očiach lož sa zračí
Za celé storočia
Aj lož postačí
Krv žiary na perách
Nepočuť ju v srdci
Zamrela vo dverách
Na prahu dvoch duší
Citom už neverí
Rozum ju zrádza
Svedomie spálené
Neostala ani sadza
Zaprela rodinu
Nemá minulosť
Budúcnosť netreba
Kým nevidí prítomnosť
Nevníma storočia
Čas prejde okolo
Len ruža uvädne
Spomienka vybledne
Autor: Lumi(nka) <3

Pablo Neruda -Tu ťa ľúbim

25. february 2011 at 21:49 | Guess Who |  Poems
Tu ťa ľúbim.
V temnotných smrekoch rozuzľuje sa vietor.
Na bludných vodách zatlieva fosfor luny.
Naháňajú sa dni jeden ako druhý.

Do tancujúcich postáv trhá sa hmla a mizne.
Strieborná čajka sa zo západu slnka spustí.
Len plachta zavše. Vysoké hviezdy, vysočizné.

Alebo čierny kríž bárky.
Osamotenej.
Úsvitne zavše vstávam, i dušu dokonca mám vlhkú.
Vzdialené more rezonuje, zvučí.
Taký je prístav.
Tu ťa ľúbim.

Tu ťa ľúbim, márne ťa obzor skrýva.
Ešte ťa ľúbim uprostred týchto chladných vecí.
Vezú sa zavše moje bozky na oných ťažkých lodiach
až ta, kde nepristanú, po mori plávajúcich.
Cítim sa už zabudnutý tak ako stará kotva.
Oveľa smutnejšie sú móla pri prirážaní popoludnia.

Vysiľuje sa môj život tak márne nenásytný.
Si taká vzdialená. Milujem to, čo nemám.
So zdĺhavými súmrakmi zápasí moja nuda.
Ale noc prichádza a začína mi spievať.
Luna si dáva do chodu súkolia spánku.

Tvojimi očami najväčšie hviezdy hľadia na mňa z výšin.
A pretože ťa ľúbim, smrekom v nočnom vánku
žiada sa spievať tvoje meno drôteným svojím lístím.

Chcem byť hudba.

25. february 2011 at 21:08 | Guess Who |  Everyday
°°Chcem byť hudba. Neviditeľná, a aj tak veľmi dôležitá. Raz ma niekto objaví a vyčarujem mu úsmev na tvári alebo sa mi podarí ho rozplakať. Potom ma odloží, všetky moje noty poukladá na jednu kopu, opäť sa stanem zabudnutá. Po rokoch príde niekto a spáli kusy nepotrebného papiera.°°

Lumi adores...miahuu!

21. february 2011 at 23:31 | Lumi |  We adore
Už som vravela, že si idem spraviť svoje I adore nie?
Tak nech sa páči...
I adore for example:
kitten
Mačiatka! *-*
A mohla by som vám ich sem dať ešte 1000 000 ale budem sa krotiť .

košice

Košice... :) moje mesto, tu budem vždy doma aj keď nehorázne túžim vypadnúť.
Zbožňujem našu hlavnú, naše zašité uličky, cintorín, nevrlé predavačky, našich hokejistov...
všetko čo sa tohto mesta týka :)
(dala by som sem aj svoje fotky KE ale nechcem naše mesto zhovadiť)

skittles
Skittles!
Závislosť najväčšia (okrem čokolády :D)
Yummy yummy

stamps
kto by ich nemiloval? :D
(práve som skoro napísala miloval s Y...som normálna?)
BGW
Aj keď je to asi hlúpe...milujem depresívne fotky...

bridge
Raz vyjsť na vrchol...a skočiť...byť voľný a nikdy sa už neprebrať...


See you next time ;)
Skoro som zabudla: photos from DA

"Pozri aká je peknučká" aneb prečo je Lumi samotár?

21. february 2011 at 23:16 | Lumi |  Everyday
alone
  


Začne sa to tak, že Lumi zistí že je absolútne nepripravená na nasledujúci deň. Pochopte- anglické náboženstvo, z ktorého nemám viac ako polovicu poznámok a samozrejme anilen odovzdaný projekt za prvý polrok. Anglický dejepis z ktorého sa má písať písomka a ja viem len polovicu látok (a samozrejme môj mozog nie je ochotný absorbovať ďalšie). Och a čo je najlepšie...prezentácia na angličtinu o konzúmnej spoločnosti...ehm...seriously? Ja ani poriadne neviem vysvetliť čo to konzumná spoločnosť je. (všímate si ako sa väčšina mojich problémov zakladá na anglických predmetoch? Toľko k bilingválnym gymnáziám...). No ale aby sme neodbočovali (ha-ha-ha), pokračuje to tak, že uškemrám mamu aby som mohla ostať v deň všetkých týchto hrôz doma. A keď už ju uškemrám, musím sa predsa aspoň chvíľu tvráiť  ako milá dcérenka, ktorá nežije len vo svojom počítačovom svete.

Tak teda keď začujem že sa idú hrať karty (lebo v tomto byte neprepočujete nič ani keby ste sa neviem ako snažili a verte mi že sa snažím) tak sa nevinne prikmotrím do obývačky, kde je útrpne nahlas pustená SuperStar, (je tu niekto hluchý? lebo inak nevidím dôvod prečo to tak jačí) a pridám sa k hre. Fakt že prehrávam by ma ani tak nežral. Ale samozrejme je tu temná stránka života v tomto byte tak často niekde okrikovaný "mužský element" (a nie nie je to môj otec)  začne. Začne vždy keď vyjdem zo svojho tichého sveta v izbe. "No pozri na ňu, aká je peknučká. Ty si to všímaš ako pekne spievaš keď si myslíš že ťa nepočuť?" ľudia ja nechcem byť mrcha ale to sa nedá počúvať. NIE SOM peknučká a NIE NEVIEM spievať. Ak si myslí že týmto ho budem mať radšej, po všetkom cez čo sme si kvoli nemu prešli tak stratégia na 10000000% neúspešná. To vám ručím.

Neviem dávalo to čo som tu práve nakecala zmysel? Ak áno gratulujem vám, ste určite na dobrej ceste k pochopeniu záhady vesmíru ak rozumiete mojim kecom. Ak nie...no tak vitajte v klube, nerozumiem im totiž ani ja sama občas. :) Tuším však že záverom je, že Lumi je samotár pretože spoločnosť ju veľmi často irituje viac ako je zdravé. Good night darlings <3

P.S.: Urobím si aj ja raz jedny Adorable things? mám na to chuť....tak sa tešte ;)

Jedno video na zajtrajší kvázi sviatok - Gloomy Valentine

13. february 2011 at 16:58 | Guess Who |  And other things
Dobrú chuť x)
P.S. Je to trocha zvrátené s hororovým koncom, ale, pozrite si to. xD


Prajem všetkým pekný Valentín! *irónia*

Bublinky! Moje bublinky!

12. february 2011 at 21:36 | Guess Who |  And other things
Mám rada Nema.


Na nič vážnejšie som sa tento večer nezmohla.
Dnes som prišla z lyžovačky.
Veď počkajte, napíšem necenzurovaný článok o tomto "tripe" a dám ho, že pro dospělé, pretože to tak aj vyzeralo... xD My God, ešte ma od pondelka čaká Cantica... xD

Keď sa darí, tak sa darí... byť preč zo školy :D

3. february 2011 at 21:04 | Guess Who |  Everyday
hug - x
Nie, vážne sa mi nechce písať rozsiahly článok o dajakej zmysluplnej téme, ktorá ma práve napadla. Chcela by som sa len pochváliť, ako dlho asi nebudem v škole. Dlhóóó :D Vychádza to na tri týždne a som z toho very happy. Ale čo happy nie je je fakt, že to ešte nie je zariadené a o tom druhom týždni viem také veľké H. Ale to nehovorte mne, to má na svedomí Dirigent. Ďakujeme, pán Dirigent, máte to u mňa a u ostatných zo zboru ;)

Myšlienka týždňa: "Odovzdal som jej svoju hudbu a svoj dych, svoje myšlienky a tlkot srdca, ako sa pútnik včasráno odovzdáva žiarivému blankytu a čistej ligotavej lúčnej zeleni, sám od seba a ostávajúc pritom sám sebou. Zároveň s blaženým pocitom a rastúcim prívalom tónov ma unášal a povznášal šťastný úžas nad tým, že zrazu už viem, čo je láska. Nebol to nový pocit, len vyjasnenie a záver prastarých tušení, návrat do starej vlasti."

Konéc xD Autor: Hermann Hesse Dielo: Gertrúda

Hádajte, kto bol dnes na hudobnej teórií!! :D Ja! Neuveriteľné, ja viem, no proste som si povedala a dala som to. Za psychickej podpory Brm a O-a, ktorí ma boli odprevadiť až úplne ku strašidelnej bráne do sveta Pani učiteľky B** xD Aj som jej povedala, že budem chýbať a nezakopala ma lopatou do záhradky! :)

A tak. Zajtra idem pravdepodobne odpovedať z angliny, lebo všetci, čo idú na lyžiarsky už boli, len ja nie, pretože sa nado mnou zľutovala a dáva mi druhú šancu opraviť si dnešné nahnuté skóre xD Som sprostá, keď zo seba neviem vykoktať ani jednu súvislú vetu a štve ma to. Lebo kto by nechcel ísť do Ameriky? A kto by tam potom neprežil? xD Ja. xD Heh. Lol xD Už trepem, nevšímajte si.

Tak, to by bolo všetko. Dnes bez hudby, nechce sa mi nič hľadať, ale večer v posteli budem rozhodne počúvať.
Good night.
A Lumi, choď do postele! x)
Guess Who