March 2011

Anomália

31. march 2011 at 19:44 | Guess Who |  Our stories
Toto je tá poviedka, čo som dávala učiteľke do súťaže Sci-Fi. Prosím, ak si to niekto prečíta, povedzte mi pravdu - je to zlé?

Je to veľmi veľmi zlé? Kde som spravila chybu?
Something about: Čo myslíte, akí budú ľudia v budúcnosti? Ovplyvnia svojou neutíhajúcou túžbou po peniazoch kolobeh prírody, fongovanie celej Zeme?
Názov diela: Anomália
Zaradenie: Mäkké Sci-Fi
Pokračovanie: Nie
Autor: Tempera/ Guess Who
© Guess Who/Tempera 2011


Vycicaná od Edwardových učiteľských potomkov, ktorí nie sú takí pekní, ani múdri, ani rýchli, ani dokonalí, ani nesmrteľní.

28. march 2011 at 21:15 | Guess Who |  Everyday
Vycicaná.
Jak taká nešťastná obeť, srnka, zapichnutá Edwardom. Oh, jasné, on je len na divochov, napríklad na pumy.
Ale je mi to dosť že tri pätnásť (to 15 sa asi píše inak xD).
Som rada, že žijem.
A si predstavte, že to je len po*****ý pondelok! :D
Tri písomky, dve trojky, nervy v kýbli a ešte aj nechcem povedať kde, šľahlo by ma o stenu keby bola dnes aj Cantica a ja by som mala spievať. Aj klavír som zrušila. A ten nebude celý týždeň, lebo je súťaž. Som mrcha. Fuj...
Ale pozitívne je, že som bola na Redakčnej rade. Som si vymyslela - nedopatrením, ja koza sprostá! - päť článkov do konca uzávierky. Mrdne ma. Trištokrát. Kóň. Do zadku.
Prepáčte, to už je to nervové vypätie.
Aspoň, že mi fotrík odsúhlasil vreckové. Nikto sa z tých 5 éčok určite ne*****e.

Milé, celý tento článok je milý a má zmysel.
Všetko je v riti.

Porúčam sa,
Guess Who
P.S. Už mám jeden článok a určite ho sem šupnem. O lyžiarskom - Cenzurovaná verzia.

Čokoládový Puding.

26. march 2011 at 19:53 | Guess Who |  Everyday
Sedím sama v izbe. To už je zvyk, nie náhoda. Brat sa hrá v obývačke na počítači a zabíja tam dajaký insect alebo čo za zverstvá. Mala som dva ešte teplé poháre čokoládového pudingu s piškótami. Veľmi dobre mi to padlo, hlavne na dušu. Už dávno som nemala puding... Ale keď si tak spomínam, v mojom prípade sa nie vždy vydaril. Samozrejme, moja máti ho zvládla, no spomínam si na základnú školu, na technickú výchovu, kde sme ho raz varili. Myslím, že doteraz je tam niekde skrytý špinavý hrniec s pripečenou a sčernetou vrstvou starého pudingu vo vnútri.

(Progyho vibrácie. Zapáčila sa mi.)

Áno, včera bol piatok. U nás v meste (na mojom obľúbenom mieste) sa konalá Farebná ** (iniciály mesta). Keď si predstavíte, že vyučovanie mi končilo o 11*30, potom som šla do Maxu, a hneď potom šla do Promy, tak je to celkom slušný deň. Spravili mi fotku, blé. Mračím sa tam, lebo ma fotia. Hore na kopečku, na slniečku, "Otoč tvár k Slnku a všetky tiene padnú za teba", recyklo pexeso, deka, gitara, škrabkanie, LUCKA, ľudia, veľa ľudí, starí známi, výkvet Gymplu i základnej, triedy, teplo, slnečné okuliare, dym vodnej fajky, pach cigariet, Jaseň a Brm, rozpačitosť, môj mobil v ohrození, zmrzlina (ktorou sa napchávali pomocou OBČIANSKYCH), šampanské Hannah Montana (recesia), nostalgia, nonsensy, idylka. Ďakujem.

Viem, že to, čo píšem, tie kvázi príbehy nie sú dobré, ale mali by ste ma aspoň pochváliť za odvahu, že ich zverejňujem.

Začínam nenávidieť tú stránku. Je ku mne viac hnusná ako realita. KLIK

(Interprét od návštevníčky blogu, zapáčila sa mi. Ďakujem.)

Buďte šťastní
(rozlúčková veta Hiraxa),
Guess Who

Somehow, sometimes, somebody, something.

20. march 2011 at 19:28 | Guess Who |  Everyday
Viete, ono celý víkend mi behali po mysli rôzne myšlienky, ktoré by som aj rada uverejnila na tento blog, no problém je v tom, že som si ich nezapásala a nepamätám si ani mäkké F!
To na pozdrav :D

Ach, dnes, si predstavte, som sa učila. Na tú chémiu, čo mám stále šťastie, že buď nepríde, alebo nám odpadne hodina a už približne mesiac mi odkladá písomku. Tomu sa vraví Ruka Božia, vážení! Tak som nepokúšala šťastie a mrkla sa do toho. Ale problém je v tom, že som celkom zabudla na písomku z Dejáku, ktorú nám sľúbila už pred maturami, tak som si pekne zahrešila - SHIT - a pozrela sa aj do toho. Keďže moje šedé bunky, či ako sa to volá, nemajú takú veľkú kapacitu (alebo sa len mne nechcelo), neviem z toho nič. Iba tak približne, čo som postrehla ešte na základnej škole. Ďakujem, Darinka!

Môžem spomenúť, že včera som bola na rodinnej oslave u tety. U tej, čo ma doučuje matiku, keď potrebujem. Mám ich rada, ale čo je moc, to je moc. A ako môže byť na rodinnej oslave. Každý tam rozoberal, prečo nechodím častejšie babke a ešte aj prečo sa nebavím s rodičmi. A každý, samozrejme, musel prihliadať len na názor môjho vševediaceho Otca, ktorý musí mať vždy pravdu. Mala som chuť zodvihnúť svoju tlstú riť a ísť pešo domov, čo by mi trvalo minimálne 45 minút. Ale tak som šla aspoň na sesternicin klavír, má oveľa lepší ako ja. Ten môj SHIT je úplne nahovno. A to mám túto stredu koncert, pche. Ale už mi to celkom ide, ja viem, že som to trénovala dlho dlho a mala som mať už dávno koncert, ale niečo sa pokazilo, moje ruky ochabli, strácajú kondičku alebo čo a ledva to dohrám. Čo už, citujem bývalého spolužiaka.
A ďalšie super skvelé prekvapenie - kto nemá v ten isý deň vystúpenie? Moja druhá sestrenica. Na tom istom mieste, o tom istom čase. Shit. A to som to chcela LEN odohrať a hneď ísť domov. Všetko pre to, aby som nemusela ísť na skúšky.
Thanks!!


Čo ma potešilo? Konečne mám hudbu v iPhone. Konečne! :D
Dala som si tam 238 skladieb a zdaľeka nekončím. Avšak, dochádzajú mi tipy... Nejaký nápad? :)

To by bol článok,
majte sa krásne,
píšte básne
a nemajte rodinu ako ja.
Guess Who

Leroy.

16. march 2011 at 19:52 | Guess Who |  Music is life
Ja, ja... musím toto predýchať.
Nie je možné, aby sa niečo také stalo.
Nie.
A už vôbec sa mi to nepáči.
Znova raz sa pýtam, prečo ja.
Znova raz konštatujem, že už nevládzem.

(Leroy)
Típek, ktorý ma skoro rozplakal.
Tuším som sa opäť platonicky zamilovala. ♥
No ale nie je dokonalý? xD
Práve som ho našla.
Chcem mať jedného takého doma.
S naladenou gitarou, úprimným pohľadom a zlatom v hrdle.
Stačilo, keby mi len spieval a bola by som šťastná.

//Nepáči sa mi, kam tento blog smeruje - takéto články tu nemajú čo robiť! xD//

Charles Baudelaire - Harmónia večera

16. march 2011 at 18:39 | Guess Who |  Poems
[Kytica z kvetov zla]

Hľa, ide sladký čas, už trasie lodyhami
a z kvetov stúpa dym akoby z kadidiel;
povetrím nesie sa s tónmi i vône peľ,
znie clivý valčík tmou, opojná mdloba mámi!

A z kvetov stúpa dym akoby z kadidiel
ahusle chvejú sa sťa srdce pod ranami;
znie clivý valčík tmou, opojná mdloba mámi!
A oltár nádherný nebom sa rozprestrel.

A husle chvejú sa sťa srdce pod ranamiô
srdce, čo desí sa márnosti čiernych striel!
A oltár nádherný nebom sa rozprestrel,
slnko sa vnorilo do vlastnej krvi jamy...

Srdce, čo desí sa márnosti čiernych strielô
minulosť žiarivú zožína spomienkami!
Slnko sa vnorilo do vlastnej krvi jamyô
Jak monštrancia sa obraz rozoskvel!


Pán Utorok

15. march 2011 at 20:05 | Guess Who |  Everyday
Och, pán utorok! Ja sa snáď zbláznim! Dokonalé, dokonalé... milujem maturity! (pozor, nie tie svoje) :D
Konečne po dlhej dobe som zažila super vibračný deň, kedy som pochopila, že depresia naozaj (naozaj!) deformuje charakter. A som rada, že som na to prišla práve dnes. Možno by som si aj povedala, že depresia nie je pre mňa, ale to sa nahlas nehovorí.
Tak že poviem, že dnes sa mi vážne páčilo. Všetko. V prome. Neskutočné. Milujem...
Síce som si musela dopomôcť a posrala som si niečo, čo aj tak už bolo posrané, ale aj tak mi bolo super fajn.
Rada by som jej povedala, hej, ty, čo máš za problém? Čo sa deje? V poslednej dobe si divná... Je to tým, že s ním mám dobrý vzťah? Že to je môj búťľavý jaseň? Môj starší brat? Nerozumiem ti!
A to by som jej povedala, no :D A myslím, že sa na to odhodlám, lebo toto je už neúnosné a týra ma tým zaživa.

Dobre, prejdime k inej téme - zajtra mám len tri - TRI - hodiny! :D Pospím si dlhšie, tri hodiny v škole, obed a pác, vidíme sa v prome! I´m soo happy.
Ale dúfam v jedno, o ktoré sa práve teraz radšej nestarám.
Je mi tak hrozne dobre!
:)

Guess Who
(uvedomujem si, že tento článok nemal zmysel, ale... chcem sa podeliť so šťastím)
O:)

Drabble - Poslanie

14. march 2011 at 20:05 | Guess Who |  Our stories
Nó, tak zase jedna "poviedka" z nudy. Viete čo, je to hrozné. :D Ja neviem písať, tak prečo sa o to snažím??! :D
Hej, a tiež neviem, čo tým chcel autor povedať, bola to len slovná hračka, z NUDY. :D
Je to drabble, kamarátka určovala 5 slov, ktoré boli takéto: snehuliak, Kakadu, horor, okno, kasáreň. Ach :D

© Guess Who/Tempera 2011


Intoxikácia.

12. march 2011 at 22:42 | Guess Who |  Everyday

Prejavom intoxikácie zlou náladou je, že sa nedokážem usmievať.
Prejavom intoxikácie je, že radšej sa skrývam.
Do tieňov, niekam, kde ma nie je vidieť.
Prejavom intoxikácie je, že potrebujem oporu, niekomu sa vyrozprávať,
ale odmietam pomoc a arogantne odpovedám na otázky typu
"Je ti niečo?" a "Čo sa deje?", ak sa niekto vôbec unúva spytovať sa.
Prejavom intoxikácie je, že buď nemyslím, alebo premýšľam až príliš.
Prejavom intoxikácie je, že mám chuť plakať, ale vždy vyplačem len suché slzy.


Tak, to je krátky, depresívny prológ tohto článku nasiaknutého mnohými novinami. Ale on nie je vôbec depresívny v pôvodnom znení. Pretože dnes som mala super, neskutočne krásny deň.
Zrovna nemám náladu o tom písať, ako skvele vyšla celá Sobota s mojou Hildegardou.
Mať priateľku, s ktorou môžte v kuse mlčať, a pritom sa vaše srdcia rozprávajú, je neskutočne krásne a naplňujúce. Ten šepot, ktorý vás donúti zastať a na chvíľu sa započúvať do ticha, vyjavujúci sa svojou nežnosťou, je naplňujúca vec. Dokáže mi to zlepšiť náladu, stačí, ak sa mi len Hildegarda snaží zvýšiť IQ (názov pre objatie) počas dennej zadretosti. A verte, dnes som bola pekne zadretá. :D
Chúďa, akurát takúto ma schytala :D

No čo... musím sa pochváliť, nakoniec som bola v tej knižnici.
Ale o deň neskôr, čo vôbec nezredukovalo moju radosť z nových kníh a čítania. Požičala som si 5 titulov, ktoré si teraz nepamätám a ani sa mi po nich šmátrať v tme izby nechce (ale možno sa k tomu zajtra alebo v nabudúcom článku dokopem) a teším sa, ako sa opäť ponorím do deja. Už som jednu stihla zhltnúť - bola krátka, rýchla. Keby som však mala o nej napísať recenziu, neviem, či je chyba vo mne, alebo už na konci spisovateľka strácala šťavu...
Rozhodne, Zuzana Mojžišová - Bon Voyage.
A motto:
"Láska je ako fialka uprostred púšte, len mi ju, vy kokoti, v tej púšti nájsť skúste."
Anonyma
Má pravdu?


Na dnes je už toho moc,
nevládzem ani premýšľať.
Ide sa čo? Spať.
Good night,
Guess Who

Echo

10. march 2011 at 21:51 | Guess Who |  Everyday
Nó, tak už som konečne DOpracovala na našom novom "úžasnom" designe. Vôbec sa mi nepáči, je o ničom. Blé. Ale čo na robím, ničoho iného nie som schopná, mala by som požiadať dajakú kúúl blogerku, aby mi nejaký uštrikovala, lebo nie som moderná a nemám v záhlaví Bárbie ikonu. Sorry.

A čo vám poviem.
S rodičmi sa stále nebavím, samozrejme, koho je to vina. Ja sa s nimi ani zmieriť nemienim, dokedy mi moja "milá" matka nevráti moje tenisky. Áno, pre jedny skurvené kecky sú u nás rozbroje! :D A som teenager, a (aj) tak je na vine Ona! :D

Nó, a aj ten "úžasný a neskonale nádherný" avatar je moja práca. Viac v tom blbom Photofiltri jednoducho nezvládne nikto! :D Stačilo mi, že som sa piplala so záhlavím, ach. Zase som pri tom istom, čo na začiatku článku... xD

Zajtra 4 hodiny a víkendový fajront. Najradšej by som sa celou svojou bytosťou rozbehla do knižnice pre dobrú literatúru ( a keď už sme pri nonsensoch, rada by som sa rozbehla po zelene, kvitnúcej, voňavej, teplej prome), ale idem von s kamarátkou, ktorú som už dlho nevidela, tak že sa aj v podstate teším. Potom vibrácie, bez ktorých by piatok nebol piatok a uvidíme, kedy sa zas doplazím domov... (nie je myslené, že budem taká na šrot, ale že sa mi nechce)

A tak sa mi tu žije.
Očakávané sklamania, neočakávané písomky a drbnuté známky :D
Inak, aj vám sa zdá, že na strednej stále rozprávajú len o Mature? Matura sem, matura tam... A to som eštelen prváčka.
Boh nám žehnaj.

Dôvod, prečo chcem ísť do knižnice je ten, že som už dočítala aj Alchymistu od Coelha, to určite poznáte, a neprišla mi pod ruku nijaká iná kniha. Samozrejme, môžem sa zlepšovať v orientácií a pamätaní si Sonetov od Shakespeara alebo Básnní odNerudu, ale po čase mi dokáže AJ TO prísť monotónne a jednotvárne. Som mrcha. A viem o sebe.

Akoby to dnes bolo bez bolesti brucha.
Vedela som, že niečo je vo vzduchu, keď mi bolo ráno dobre. To bolo len ticho pred búrkou. Aha, vlastne ani nie, otlačilli ma Converse (biele a ž špinavé), išla som s O do školy a... potom osudná Fyzika. Nie, dostala som dvojku, to je v pohode, ale brucho sa ozvalo. Chudák, Progy, predtým ma počúval na Etike, ako ma bolí. No čo.
Prišla som domov, dala som si kvapky a čakala, kedy sa dostaví očakávaný účinok.
Už teraz ho necítim :D
A viete, normálne som sa tešila na klavír.
Ale nešla som.
Zákon schválnosti...

Guess Who
P.S. Ešte musím napísať články do školského časopisu - a čo mám, do kelu, napísať o lyžiarskom, keď tam nebolo nič zaujímavé v triezvom stave? (ja som bola triezva, ale, no, chápete xD)
P.P.S. Zdá sa mi to, alebo v poslednej dobe počúvam čoraz menej kvalitnej hudby? A nepáči sa mi to? Ani po ceste do školy nemám v ušoch slúchadlá... Niečo sa deje. :D
P.P.P.S. Pekné slovo - echo :D
P.P.P.P.S. (Naozaj už posledné) Dobrú noc :D