April 2011

Bublinky ešte nestratili svoje čaro

30. april 2011 at 20:23 | Guess Who |  Everyday
Vďačná za tento piatok.
Priniesol opäť pokoj do duše
po dlhej dobe blúdenia
a hľadania zmyslu života.
Ktorý som aj tak nenašla,
no pre takéto piatky
sa žiť naozaj oplatí.
Ďakujem.
Zistila som, nie som ani filantrop,
ani mizantrop. Čo teda som?
Kto teda som?

Tumblr_lkfi532hqu1qj3mdgo1_500_large

Na niektoré veci je niekedy proste neskoro.

25. april 2011 at 20:55 | Guess Who |  Everyday
Myslím tým napríklad ľútosť, ktorá neprichádza. Samota, ktorá je zahnaná vtedy, keď sa človek cíti už lepšie a viac v spoločnosti (nenachádzam teraz lepšie slová, mrzí ma to). Proste... idete sa zjesť z depresie, máte chuť si niečo spraviť alebo len niečo spraviť, potom si ľahnete spať, spíte (to je ale logika, na Mensu), a keď sa zobudíte, všetko je preč. Nový deň. Možno po večeri/noci zostanú nejaké stopy, viditeľné, ktoré boleli, ale... to je všetko. Nič viac to neznamenalo. Niekedy vonkajšok nesúvisí s vnútrom.
Príde vás navštíviť kamarátka, ako si vás obzerá, prezerá, pohľadom naďabí na vonkajšiu vrásku, starú, nič neznamenajúcu a začne to riešiť. Chce sa o tom rozprávať. Bojí sa o vás. No... už nič vzhľadom na to necítite. Jediné, čo vám napadne povedať: "Je neskoro."

Ale neskoro môže byť aj na majonézový šalát o jedenástej večer, keď si hneď po tom idete ľahnúť.
To nie je dobrý nápad. :D

(Ktorá verzia je lepšia? Nirvana & Foo Fighters?)

(Je to na vás...)


Spite sladko,
Guess Who

Take my hand

23. april 2011 at 14:18 | Lumi |  Our stories

No takže...ako začať? Svojho času som začala písať jednu poviedku takýmto štýlom...(samozrejme že som ju nedopísala) A toto akosi...prišlo keďže som tú pesničku počúvala cleú noc aj ráno (neráta sa 5:30 ako noc ešte? No, to je asi jedno) Prosím, enjoy.
Och a aj napriek tomu čo hovorí tuto moja "stamp kamarátka" nie nikto tam nezomrie o:) /a gomen za spoiler xD/ A pesnička je samozrejme: Simple plan- Take my hand :)


Pablo Neruda - Pieseň zúfalstva

22. april 2011 at 22:22 | Guess Who |  Poems
(Whole article)

Spomienka na teba vynára sa z noci, v ktorej trvám.
Na uzol rieka k moru viaže svoj vzlykot upriamený.

Opustený tak ako móla na úsvite.
Je čas odchodu, ach, opustený.

Na moje srdce spŕcha chladné okvetie.
Ukrutná jaskyňa trosečníkov, ach, rumy plné smetí.

Vojny aj vzlety nahromadili sa v tebe.
Na krídlach vtáci spevu z teba vzlietli.

Tak ako diaľka všetko si pohltila.
Tak ako more, ako čas. Všetko v tebe bolo stroskotaním.

Veselá bola chvíľa bozku a uchopenia do náručia.
Tak ako maják blčiaca hodina ohromení.

"I love you." "I´m gay... I´m kidding!" :D

22. april 2011 at 21:02 | Guess Who |  Everyday
Dlho som dnes váhala nad napísaním článku do blogu. Sama som si v hlave nahovárala, na čo by to bolo dobré, len by som zhodnotila to, čo nemám a ako "dora sprostá" sa netešila z toho, čo mám. Bohužiaľ, som utopená v hmle. Už dlhú dobu, bez záchranného kolesa, priviazaného na lane. A bojím sa zobudiť. Precitnúť do rána. Nemala som veľa nočných môr, mám skôr tie denné, ktoré ma zanechávajú chladnú ku všetkému, všetkým. A vo vnútri to bolí, keď si nedokážete pomôcť a zmeniť tento apatický stav.
Pripime si.

Avšak, konečne sa mi podarilo dočítať Sto rokov samoty od Marquéza. Šlo to veľmi, veľmi ťažko, keďže je to náročné čítanie, musíte dávať pozor na mená, pamätať si a dajak si to dávať do súvisu - a priznám sa, že mi to aj robilo problém :D - ale stálo to za to. Príbeh krásne vyvrcholil na posledných stránkach, až som sa bála, že mi zase bude ľúto, že kniha skončila. Aj sa tak stalo, už sa predsa poznám. No ešte to chcem povedať, že koniec mi úplne vynahradil pasaáže, pri ktorých mi oči klipkali :D Dokonalé dejové prepojenie, naozaj, oplatí sa to prečítať už len kvôli tomu koncu. A ten nepochopíte, ak si neprečítate celú knižku.

(Francúzska. Páči sa mi tá atmosféra. :)

Práve som dopozerala ďalšiu časť HIMYM, táto bola výnimočne... romantická. Znova, pri posledných minútach, pousmiala som sa. Nesebecky, bolo to pekné. S humorom :D A čakám na večer, kedy ma zhltne. Nepáči sa mi, ako v poslednej dobe všetko uteká a mne pomedzi prsty... Žijem vôbec??

"Toho prvého priviazala k stromu a toho posledného žerú mravce."

Guess Who

English epicness.

20. april 2011 at 21:11 | Guess Who |  Music is life


Alebo iným slovom The Kooks.

Noty z filmu Corpse Bride [Tim Burton]

17. april 2011 at 19:25 | Guess Who |  And other things
Pridávam sľúbené noty. Celkom ľahko zvládnuteľné, známe i pekné. Enjoy.
Už neviem, kde som ich našla, ale som tomu blogu/človeku vďačná.
Aspoň touto cestičkou O:)
Skladby TÁTO & TÁTO.
WA

Dolce vita. Irónia kúpeľa v bolesti včerajšej noci.

17. april 2011 at 19:13 | Guess Who |  Everyday
Hm, hm, hm... Treba sa poďakovať sebe samej, za tú ďalšiu várku (podľa môjho názoru) nepotrebnej bolesti. Neviem, čím to je, ale keď na ďalší deň vstanem z postele, cítim sa znovuzrodená. Noc bola dlhá a ťažká, premýšľajúc o konci som si v hlave stihla šialene spievať nejaké pesničky, čo mi práve napadli. Cítila som sa ako totálny blázon. A aj teraz sa cítím. Pri pomyslení, čo som spravila pre to, aby to už prestalo sa za seba hanbím. Za svoju slabosť, za nedostatočné zvládnutie opakujúcej sa situácie... Bez ohľadu na to, ako zle som sa cítila, vstala som z postele s novou nádejou, že už by som to mohla konečne zvládnuť. Že by som sa znova mýlila?
Už tú bolesť nechcem.
Nechcem.
A tak som sa nestihla naučiť ani na bio, ani na deják (bio som si raz prečítala), lebo som bola v noci dlho hore a únava ma skolila, nestihla som napísať dve kratučké poviedky, iba jednu, málo som jedla, klavír som nenacvičila, proste zlý víkend.

(piano version mojej obľúbenej pesničky ♥ Dokonalá...)

Idem sa učiť.
Guess Who
P.S. Dnes ešte pridám noty, čo som našla.

Brainwashing od reality. Dík, kámo.

15. april 2011 at 18:44 | Guess Who |  Everyday
Je piatok poobede. Ja sedím doma, striedavo pred telkou a compom, ktorý by som nemala vôbec zapínať. It sucks. Mrzí ma to, lebo som milovala trávenie času na slniečku v Prome s najsuper ľuďmi planéty. Bohužiaľ, časy sa menia a my s nimi. A ľudia sa menia niekedy skôr na tie časy, čomu nerozumiem. Uvedomujem si, že v poslednej dobe som si to nevážila možno tak, ako predtým, ale to neznamenalo, že mi to museli vziať. A dnes, ako pred renesanciou v mojom živote, prišla nová doba temna, v ktorej len sedím doma, ťukám do klávesnice alebo sa hrám, za ako rýchlo preklikám všetky programy v
telke. Najradšej som, keď doma nikto nie je - vtedy to ide najľahšie.


Momentálne sa dívam na reklamu o určite najkonkurenčie najtichšom vysávači na trhu a napadla mi myšlienka, koho to vôbec trápi? Človek prišiel na blog nie preto, aby našiel najtichší vysávač, ale aby si prečítal články, ľuďské výlevy z bežného života, alebo len skopíroval pár SupÉÉrrr pIXeluShQy, cmuQ, cmuQ, cmuQ... Ale stále v tom nie je prezeranie reklám. Už ma štve, ako nás tým brakom zavaľujú a je to len čistý hnoj! Najradšej by som prišla do tých ich super spoločností a nahučala na vyumelkovaných, bezkonkurenčne the best and the biggest umelcov na svete, že sú to namyslení idioti a mali by sa hanbiť!! A aj na tých, kto to kupuje, kto presúva časy na reklamy - však, Markíza - jak u debilov na dvorečku.
Spamätajte sa ľudia, spamätajte sa televízne spoločnosti!! :D
Ja viem, určite vám príde divné, prečo zrovna toto ma trápi, ale mňa to netrápi. Ja len konštatujem. Keby ma to trápilo, tak pošlem sťažnosť ako moja kamarátka, ktorá ju poslala Bille preto, že v oddelení mliečnych výrobkov nemajú jej obľúbený jogurt. Špica! :D

Máti volala. Prerušila som kvôli nej písanie tohto veľavravného textového súboru, viacej známeho ako článok. Kúpila kytku, kúpila viac, ako vládze uniesť. Na toto som jej dobrá. A aj na to, aby prvé, čo mi povedala, keď prišla domov bolo: "Kedy si prišla domov?... A nemohla si povysávať?"
Kytku kúpila. Ďalšiu zelinu do nášho Madhousu. Načo? Sama dobre vie, že všetko u nás vždy vykape, a potom to schne ďalší mesiac, aby to ešte od ďalšie dva týždne mohla vyhodiť. A tak je to so všetkým živým u nás... Môžem sa rátať aj ja? O:)

Sa tu zase vykecávam, ale najradšej by som písala. No ako som si to po sebe spätne čítala, stojí to za veľkú plesnivú Maďarský klobáska... Jediné riešenie je teda RPG, ale nie je tu nikto, kto by hral dobre, bez základných gramatických chýb a... nie je tu Malcolmica, s ktorým by som si rada zahrala. Škoda, že má blbé obdobie, ktoré som si na nej nestihla pobadať skôr, pretože som bola zaujatá. A už nie som závislá. Jedna dobrá správa.

Ach, ale Dr. Housea si nemôžem odpustiť.
Pác a pusu
pre inšpiráciu pri písaní posiela
trošilinku záfalá
Guess Who
with no future
P.S. Thx Lumi for articles.

Jediné miesto kde sa cítim ako človek je...

15. april 2011 at 13:19 | lost soul

Jediné také miesto je čakáreň u doktorky.
Lebo tam aj tie za normálnych okolností dokonalé stvorenia vyzerajú choro, odkladajú všetky naučené elegantné pohyby, dokonale padnúce oblečenie a chovajú sa ako ľudia.
Ustarostené mamičky v teplákoch uhládzajú deťom vlasy akoby to mohlo zmierniť ich chorobu, tínedžeri sedia zhrbenejšie ako obvykle, babičky sa rozprávajú s vnúčatami ktoré ledva lapajú dych ale prikyvujú aby nebolo ešte horšie.
Je to jediné miesto kde sa dievča ako ja nechová až tak odlišne od ostatných. Kde jej vlasy zviazané do copu a nenamaľované oči nebudú vzbudzovať šepot a smiech tej dokonalej časti civilizácie.
Samozrejme...toto všetko by platilo keby som v tej čakárni nemusela sedieť s ocom...neberte ma zle, je to úžasný ocino (až na isté okolnosti ktoré tu rozoberať nebudeme) ale pri chorobe je to ten najhorší spoločník na svete...Predstavte si to: Máte teplotu, kašlete, smrkáte a tak podobne, ledva stojíte na nohách a on vám vynadá za to že máte mastné vlasy. A tak podobne...
(všimli ste si niekto ako Vám youtube ponúka zoznam videí nejakej skupiny a polovica videí v zozname sú iné skupiny?! uh... -.-")

Neviem čo týmto sledujem ale môžem sa pochváliť asi tak tým že: už viem ako to Tempie robí: (áno milostivo mi to prezradila xD)
see ya in hell :)