May 2011

Look at me. Show me the real life, when everything goes to...

28. may 2011 at 23:23 | Guess Who |  Everyday
(doplňte si názov. Nevedela som, čo tam dať, som príliš rozdvojená osobnosť :D)
Zmeny. Nepripravené, neočakávané, s nikým sa nehrajúce. Zaútočia, keď to najmenej čakám, keď všetko naberá iný smer, a len sa zobudím, všetko je inak. Spýtam sa: Snívam? Nie, realita. Časy sa menia a my s nimi.
Potom prichádza nostalgia. Vkradne sa medzi mňa a spomienky ani čierny dym zo sadzí, hmla, oddeľujúca svet, ktorý vidím (seba) a všetko ostatné (ostatných), utekajúce pred mojím nepozorným zrakom. Všetko sa niekam podelo, rozkotúľalo, popadané mince na námestí, prečo nemôžu byť vo fontáne, spolu na jednom mieste a ticho čušať až do konca. (Šibe mi)
Je to proste tak. Dnes ma kamarát dostal von z bytu, na dve hodiny, potreboval sa vyrozprávať. Je to veľmi rozumný kamarát, som rada, že ho poznám, som na neho dokonca hrdá za jeho názory a uvedomelosť, ale akoby ma nepočul. Rozprával si svoje, všetko zo seba vysypával ako smeti, všetko, čo ho ťažilo a mne napadlo, prečo nemôžem byť rovnaká? Porozprávať sa o tom, čo ma trápi, nechať ľudí, nech ma viac spoznajú, do hĺbky a nebáť sa blízkosti a zraniteľnosti? Taký on nie je. Narovinu všetko povie, s ničím nemá problém, ale ja... ja som iná. Aspoň v tomto. Povedala som si, neoplatí sa byť v tomto živote spoločenská, milovať ľudí a konverzáciu s nimi, radšej sa vnútorne porozprávam so sebou a knihou. Neviem, aká som a ani sa nechcem analyzovať. Nechám to na náhodu a nie na psychológov a štatistické tabuľky. Kašlem vás. Všetkých. Čo si o mne kto myslí. Možno to bude tým, že Nechcem žiť, ale s tým nič nenarobím, počkám si, keď na mňa príde rad, a viem, že vtedy budem rozprávať, ako tu chcem ešte zostať, zažiť pár vecí, neumierať a najlepšie žiť večne (vďačne). To nejde. Ak si to myslíte, je to len ilúzia. Všetci umrieme. Je to najistejšia vec v našom živote, neodvratná, nepredvídateľná, niekedy nečakaná, často bolestivá.
(Kam som sa to dostala od dnešného večera :D)
Spolu s tým kamarátom, ktorý má ževraj Záľubový syndróm, sme stretli ešte jedného bývalého spolužiaka, ja som bola úplne hotová. Keby ste vtom momente videli moju tvár a nakreslili ju, odfotili, jednoducho zvečnili, bolo by tam prekvapenie, neskrývaná radosť, údiv "ako je to možné?", bola som z neho úplne mimo. Dostávame sa k tej zmene. Už mu nemôžme vravieť Malý, ako ho prezývali v triede. Vyrástol, má tunel, úzke čierne nohavice, počúva Foo Fighters, ktorí sú oproti tomu, čo predtým počúval komerčný, znova sfajčený, to sa na ňom nezmenilo a fičal do Káčka. Počkať, najprv sa "Najebať sa". Do Promy. Dolce vita.
Tak som išla s kamarátom domov. Donútila som ho, aby ma odprevadil až ku dverám, bála som sa ísť sama :D A vyhovárala som sa na gentlemanstvo. Rozlúčka, pác a koniec večera. Ale ešte dlho budem premýšľať o jeho múdrosti v živote, o jeho slovách, o tom, ako uvažuje i o tom, že On sa v žiadnom prípade v živote nestratí. Takýto človek sa ťažko vo svete hľadá a som rada, že Ja som takého jedného mala (aj mám) hneď po ruke. Len si nie som istá, že pri mne stojí a žačínam veriť tomu, že o mne skoro nič nevie.
A tak, keď som sa naňho dívala, ako rozprával o tom, čo ho trápi, všimla som si, akí sú ľudia povrchní. Pomocou neho, lebo on to vidí tiež. Jeho najlepší kamaráti zapredali dušu, pričom ich dohoda znela jasne už pred rokom, Jeden nemenovaný si ich všetkých kúpil a pritom je to... absolútny chudák človek. A že priatelia sú dôležití. Hovoril, že bez nich by nebol nikto. 50 percent z jeho celej bytosti, mŕtvola bez duše.
... Mám ho rada.
(Sia. Už neviem, čo sem napchať.)

Veľa ľudí považuje knihy a ich čítanie za hlúposti. To som sa naučila včera a dosť ma to mrzí. Ale lepšie žiť ako čítať, občas... A ešte niečo som chcela povedať na záver, ale zas... mi. to. vyfučalo. Damn! :D
Dúfam, že to je koniec mojich litánii,
síce ma to bavilo písať, ale neverím vám, že vás to baví čítať.
A naši nie sú doma, preto som bola tak dlho vonku.
Guess Who

Mám rada dážď...ale potrebovala by som tému.

28. may 2011 at 16:28 | Lumi |  Everyday
Tak je to milí moji. Vonku prší, aj napriek tomu, že ráno nebolo na oblohe ani jedinej bielej ovečky, aj napriek tomu že milujem dážď a búrky je mi mizerne. Lebo konečne raz mám chuť myslieť. Normálne fylozofovať nad hocakým "svetovým" problémom a hľadať nereálne riešenia. Nechcem bezducho prikyvovať na všetky otázky, chcem si ich dávať aj odpovedať si na ne. Áno, som dosť veľký blázon na to aby som dokázala viesť úplne zmysluplný rozhovor sama so sebou. Problém je jediný- chýba mi téma. Nie chuť, tak ako zvyčajn. Keby mi dnes niekto povedal "mysli" neodpovedala by som "Ale to bolí" tak ako je u mňa dobrým zvykom. Dnes by som asi vážne začala myslieť, vďačná za tému ktorá sa netýka môjho brucha, počmáranej ruky, dosraných známok a výbuchu na hlave inak zvaného vlasy.
A tak si tu sedím, v dostrihanom tričku ktoré bolo kedysi mojim milovaným a dnes vďaka nemu a výbuchu vyzerám ako hippie, hľadajúc tému v článkoch ľudí ktorích štýl písania zbožňujem, ktorý by som čítala celé dni ak by som mala čas a oči ktoré neštípu. Ale nedarí sa. Tak píšem blbosti bez zmyslu a rozmyslu.
Aby ste vedeli...milujem študentský prístup k učeniu... "Musím napísať esej do školy...ale kašlem na to"
Aj ja by som ala dorobiť rozbory na slovenčinu. Tak asi idem nemyslieť a kopírovať.
See you later!

Ignoruj bolesť, radšej počúvaj a... načúvaj.

28. may 2011 at 1:01 | Guess Who |  Everyday

Naozaj mám hovoriť, že ma to fakt fakt FAKT nebaví? Naozaj to mám znova zopakovať, znova to omielať a neskutočne veľa ráz parafrázovať? No kašlem na to. Už sa mi vážne nechce. Jediné, čo môžem povedať je, že mám všetko v p*iči na lehátku.

Ach. Nadviažme pre zmenu na realitu. Pár náročných vecí mám úspešne za sebou, môžem si ich odfajknúť veľkou Niké fajočkou, aby som mala pokoj v duši a nepindala furt na budúcnosť. Čo je fakt, lebo sa mám toho ešte dosť učiť na hodiny, aby som si opravila známky, ale nekazme si večer peripetiami. Piatok vystiredal piatok, Smolenice nahradil BK, kamarát, Radler, šaty, minibúrka, psík Ema, kondómy a reči o hovadinách, čo vám poviem. Oťažela som o nejaké tie spomienky navyše, a to som si povedala, že na HENTO už myslieť nebudem. Hovorila som si márne.
Prehrávky na zbore sme my, prváci, zvládli. Bolo to až na počudovanie jednoduché. Až na tú prvú vec, ale tam ide viac-menej o správne dýchanie. Pochválil nás. Keby ma tak zobral do Walesu na súťaž. A vyhrabal pre mňa kostým a mohla ísť aj na výročák. Ale zas až tak dobre nespievam, tak že si môžem ísť hodiť kameňom do vody :D (nič iné mi nenapadlo)

(Malá lahôdka na pohodový večer)

Dnes som zistila zarážajúcu vec. Išla som do školy, pravidelne chodím peší, a náhodou som naďabila na spolužiačku z triedy a jej kamarátku. Vyzerala super na pohľad, sympatická, ale keď otvorila ústa, zostala som sledujúc to všetko s otvorenou papuľkou. Nadávala, fajčila, riešili, kto dnes pôjde kúpiť chľast a dosť nazainteresovane ma to vzalo! Naozaj, je jednoduchšie kašlať na celý svet ako sledovať, ako sa pekní mladí ľudia takto zhovaďujú... Ale nič osobné prosti nej nemám, len ako - ach.
(Do riti! Mám otvorené okno a dajaký pako, čo ide okolo na určite kúúl cáre s otvorenými oknami, má vypecnovaný dajaký úžasný čipmankovský techno remix. Svet je tak krásny.)

A tak, teraz sedím pred compom, popíjam Vineu so strojčekom na chrupe (upozorňujem, už je vyberací, nie fixný!), premýšľam, či by som mala začať písať, alebo čítať, alebo sa dostaviť na Fináliu a niečo inteligentné tam napísať, alebo si nechať poradiť od Mám talent eSKá. Sťahujem články do časopisu, to zas bude babračka vám poviem, aby to vôbec nejak vyzeralo. Ách, a sme na to len dve, tak si to predstavte. Toľko vecí by som robila, ale som lenivá, nakazená touto civilizačnou chorobou, trúsim ironické poznámky o FB, Noci kostolov a vecí, čo sa mi nepáčia.
Dávam si pauzu pri písaní tohto článku, aby to aj celkom dávalo zmysel. Ale už je ten článok aj celkom dlhý, asi sa na to vykašlem ako na všetko, čo vezmem do rúk a na chvíľu ma to pohltí.
Viete, že dnes bola búrka? Skryla som sa pred ňou v starej kamarátovej budove, počúvala kňučanie Psíka, jeho dobiedzavé škrabanie dvier i občasný brechot. Vnímala ma (sučka), vedela, že tam stojím a ja som si nedokázala pomôcť, otvorila som tie dvere, nech je chvíľu v spoločnostil: V mizernej, ale aspoň v dákej. Potom prišiel on, zavrel ju opäť. Ale keď zistil, že vo vnútri zostaneme ešte chvíľu (pršalo jak keby nikdy nepršalo :D), pustil ju, nech je s nami. Dala som jej čokoládu, chutila jej. Rozprávali sme sa, zatiaľ čo dážď si húdol svoje po strechách domov i okolí. Ešte teraz počujem jeho ozveny. Myslí, že znova prší. Ale s väčším rázom a silným vetrom.
(Lezú mi na nervy tie reklamy na boku, Superstar, blá-blá, koho to trápi?!)

Áno, mám v pláne opísať ešte veľa nepodstatne irelevantných vecí v mojom živote, konkrétne z najbližšieho okruhu 24-och hodín.
Našla som neskutočne dobrú hudbu. Mínusom je, že je opäť melancholická (samozrejme, keď som klikla na Melancholy :D), ale to sú moje naj piesne skoro vždy. Brat šiel spať, tak to musím mať tichšie a rozjímať o všetkom v sláčikoch a jemnom rytme, sotva počuteľnom. Inak, koľko inteligentných rád na tej jednej stránke! :D

(Beautiful tango)

No, už by som fakt mohla zavrieť zobák,
tento článok dám zverejniť hlboko až v hlbokej noci,
kedy budem snáď spinkať a snívať.
Ešte raz chcem touto formou zablahoželať Mišulke/Nobody k jej 16-tinám, ty vieš, že ťa mám rada, aj keď je to medzi nami občas počudovaniahodné. O:) :*
In vino veritas,
Guess Who

Súpis schopností dokonalej tínedžerky

27. may 2011 at 20:33 | Lumi


Pozorujúc moje spolužiačky v značne čudnej nálade ktorá vyplýva z nedostatku spánku, prebytku písomiek a sprostých otázok...som v hlave začala dávať dokopy tento zoznam...ak chce niekto niečo doplniť prosím, komenty sú tu na to :)
Takže...DOKONALÁ:

<3 Sa na uvítanie pobozká a objíme so všetkými kamarátmi pričom sa neprestajne chichoce
<3 Má na sebe vždy legíny (nezáleží na počasí a ročnom období), ak ich nemá tak jej nohavice musia byť úzke a mať žiarivú farbu
<3 V kabelke neustále vláči menší kozmetický salón a kadarníctvo, pripravená zakryť akúkoľvek chybičku "krásy"
<3 Je jedno aká je inteligentná. Na otázky ktoré sa netýkajú farby laku na nechty a vyžadujú hoci len minimum logického myslenia odpovedá najprv niekoľko minútovým tichom a úmorne zamysleným výrazom
<3 Zlomený nechet je dôvod na plač.
<3 V taške sa okrem kaderníctva a kozmetického salónu musí nachádzať aj niekoľko módnych časopisov, hrubších ako väčšina učebníc
<3 Ak si nechodila s nikým z triedy si nula.
<3 Ak si aspoň niekomu z chlapcov neukradla mikinu uprostred zimy, keď si poctivo dodržovala predpísané oblečenie- si nula
<3 Ak máš pár kíl na viac, tvár sa že o tom nevieš, proste dodrž posledné "trendy" a buď kúl
<3 Krikľavo rúžové korálky a bordové okuliare spolu dokonale ladia!
<3 Využi každú šancu ktorú dostaneš aby si parfémom alebo prehnane aromatickým krémom zasmradila celú triedu, prípadne ho porozdávaj aj ďalším aby ten pach tak skoro neunikol
<3 Ak sa pritrafí, že treba okolo školy robiť čokoľvek predstieraj alergiu
<3 Maj len jednu najlepšiu kamarátku a v súkromí s ňou ohováraj všetky ostatné s ktorými sa denne objímaš a pusinkuješ
<3 Svoj FB status prepisuj každých 20 minút, obzvlášť keď nie si triezva a nedokážeš trafiť na správnu klávesu, takže je z toho iba hromada nezmyslov
<3 Ak si piatok strávila triezva, nepatríš medzi ne
<3 Samozrejme, tvoja profilovka musí byť nafotená zhora pripitou kamarátkou, s cigaretou v ruke alebo pred zrkadlom s našpulenými perami
<3 Ak máš chlapca, zariaď aby ťa každý deň čakal pred školou. Najlepšie v aute.
Určite je toho viac...ale keďže som si to nezapísala viac si nepamätám. Takže....majte sa lásočQy mooooooje :* Lowujem wís šetkyyyyych! :*
.

Worst game ever.

23. may 2011 at 20:16 | Guess Who |  And other things

Čo viac dodať, zamorujem to tu pravdivými kravinami. Peace, brácho.
Zajtra mám totiž písomku z fyziky.

30 seconds to Mars

23. may 2011 at 20:00 | Guess Who |  Music is life
Povedala som si, jedného dňa sem tých fešákov rozhodne musím dať. A vualá! (neučím sa franinu, upozorňujem :D)
Zamerala som sa na predchádzajúce albumy, ak tam nie sú skladby, tak pravdepodobne len preto, že sú na mňa príliš tvrdé. Áno, som mäkoň :D A ich posledný album sa mi páčil celý



Koniec sveta nikde, ale peklo o tom asi nepočulo...

22. may 2011 at 8:39 | Lumi
A je to tu...každý čaká, pripravuje šampus (?) , balóniky a ospravedlnenky pre pána Boha, že prečo zhrešil vtedy a vtedy. A ono nič.
Len v nebi sa im zdalo vtipné nepovedať o tom peklu a tak sa peklo vybralo na prieskum. A usadilo sa kde inde, ako na Slovensku.
Deti vreštia, autá trúbia, rodičia otravujú a škola stále stojí. A každý rozhovor ktorý s niekým vediem znie tak, že sa v noci nevyspím.
Jednoducho klasika.



Neviem kde som bola v piatok...ale zrejme tu ,pred počítačom. Lebo keby sa dialo niečo zaujímavé, pamätala by som si to.
Viem že v sobotu som sa dozvedela že moje namilovanejšie conversky na svete sú čižmy...a že vďaka nim vyzerám že nič iné ako pivo nepijem. Aspoňže to mäso bolo dobré krstný...aspoňže to. Pretože naše rodinné oslavy "sucks".

Vie niekto prečo majú chlapci potrebu ma týrať? Jeden so mnou bude rozoberať prečo sme sa to vlastne rozišli...keď som sa z toho konečne dostala...a druhý zahlási že sa bojí že ho odtrhnem od kamaráta najlepšieho. Skvelá nálada zaručená poviem vám. (Akoby sa niekto v žvote mohol do baby ako ja zamilovať natoľko aby okašľal kvôli tomu super kamoša...)

Inzercia: Hľadá sa dobrovoľník na dokončenie trojstranovej eseje na náboženstvo na tému Matúšovo Evanjelium. Záujemcovia prosím hláste sa v komentároch.





Chill out, kids. :* Lumi.
EDIT: našla som ešte toto...je to krásne nie? :D


Už mi to začína liezť na nervy...

18. may 2011 at 20:12 | Guess Who |  Everyday
A myslím to vážne. Ako každý na každého, kto mu nie je sympatický, kydá rôzne kecy, blá-blá čisto z nudy, uťahujú si a vôbec toho človeka nepoznajú. Ide nám len o výzor, o to, čo na sebe nosíme, čo počúvame, k akým ľuďom inklinujeme. Sme povrchné materialistické svinke, ktoré z nás spravil tento svet a tí "priekopníci", ktorí toto spôsobili, sa podľa mňa budú smažiť v pekle. (Aspoň by som si to priala :P :D) Zem mohla byť Rajom, Edenom pre nás a stačilo tak málo. Ale nie. Vždy chceme viac a viac, mamonári zvlčilí. O čom asi tak boli vojny?!
Ale vráťme sa k nadpisu...
Ako hoperi nenávidia metalistov a punkerov len preto, že su metalisti a punkeri.
Toto je vážne na palicu!
Zamyslite sa, pre Kristove rany, nad tým, nedáva to logiku.
A preto vravím - človeka nemaj rád len pre jeho zadubenosť a osobnostné či charakterové črty. Kvôli tomu, čo má v hlave (respektíve čo v nej nemá), a keď ti niekto nie je jednoducho sympatický - čo narobíš, to je Príroda (:D), nemôže si každý rozumieť s každým. Ale pozor, vychádzať áno. Nespleťte si tieto dva výrazy, je to dôležité :D
Je blbosť myslieť si, že každý hoper je húpací koník s IQ -30. Viem, že niektoré typy sa dajú odhadnúť už na prvý pohľad, ale nechajme si myseľ čistú, zbytočne ju nezaplňujme pochybnosťami, domyslenými polopravdami, nepresnými odhadmi a šklatuľkovaním. Toť moje slová pre dnešok :D

Malá ukážka inteligncie (mnohých pobaví, ale vedzte, také majú aj o vás /Mucheché/):
"Sawana lidičky" :D
P.S. Chcela som písať o piatku, bola som na výlete, tak mi držte palce, možno sa mi to podarí, ale asi ani nie... :D
Guess Who

Bez názvu (otrepaný názov, najlepšie charakterizujúci obsah článku)

16. may 2011 at 20:44 | Guess Who |  Music is life
Tak toto je odpal! Dynamit namiesto mozgu. Som rada, že som to našla, niečo mi to pripomenulo, na niečo statočne ukryté v mozgovej šedi, ale, akosi, myšlienky ožili. Beriem to s nadhľadom. Je to smiešne, ale keď si vezmete, koľko som vtedy mala rokov a že som niečo takéto dokázala, nie je to až zaké zlé... či? :D OMG, hanbím sa.

Autor: Guess Who (s červeňou v tvári :D)

Keďže mi nejde pridať to video priamo sem na blog, uvidíte ho TU.


Radšej nevedieť

15. may 2011 at 17:21 | Lumi |  Everyday
V piatok žiješ...v sobotu ráno ťa z postele vykope rodina a donúti ťa pomáhať...večer ideš znova žiť...v nedeľu ťa z postele nedostane pred 12tou ani atómový výbuch vo vedľajšej miestnosti...a keď sa zobudíš snažíš sa rozpamätať čo si to vlastne celý víkend robil, kde si vzal tú modrinu, či kde si si rozbil koleno...a keď nájdeš všetky ublíženia na svojom zdraví uvedomíš si, že asi radšej ani nechceš vedieť čo si to za posledné dva dni robil. A už si typický tínedžer.

To čo som opísala, ešte môj prípad našťastie nie je. Viem kde som bola aj v piatok aj sobotu, viem odkiaľ mám väčšinu modrín (aj keď o pôvode niektorých si doteraz vymýšľam len crazy historky pre seba samú pretože ich pôvod je neznámy).

V piatok som prosím pekne, bola na Kvasfeste. Nešla som tam bohužiaľ s nikým, samozrejme že nikto nemá čas keď ho volám ja :) ale aj tak som si Zoči Voči dokonale užila (a tým sa pôvod väčšiny mojich modrín vysvetľuje- pogo pred pódiom forever :D). Ukradli mi arafatku a vlastná triedna ma skoro dostala do problémov...moniec koncov...bol to piatok 13. :)

K sobote večeru sa radšej nevyjadrujem, doobedie som strávila na chate piplaním sa v zemi...tvárila som sa že vládzem a že sa mi kompletne nezatvárajú oči...aspoň som sa trocha opálila keď už nič.

Dnešok som strávila prevažne za počítačom, vymýšľaním hlúpostí, hľadaním táborov..."sladký" život študenta. Ešteže sú tie matury a máme voľno. Komu by sa chcelo učiť? Idem ďalej robiť niečo nepodstatné...enjoy the night :)