June 2011

Charles Bukowski - Stretol som génia

29. june 2011 at 19:19 | Guess Who |  Poems
dnes som stretol vo vlaku
génia
mal asi 6 rokov,
posadil sa vedľa mňa
vlak si to šinul
pobrežím
keď sme uvideli oceán
pozrel sa na mňa
a zahlásil,
vôbec to nie je pekné.

a ja som si prvý raz uvedomil
že naozaj
nie.

Charles Bukowski - Báseň je mesto

29. june 2011 at 19:07 | Guess Who |  Poems

báseň je mesto plné ulíc a stôk
plné svätcov, hrdinov, žobrákov, bláznov,
plné všednosti a slopanice,
plné dažďa a búrky a období (pokračovanie Whole article)

Lebo Lennie Heroin zdvíha náladu zaručene

26. june 2011 at 19:54 | Lumi |  Everyday
Nechcem povedať dokopy nič zmysluplné. Len vám dopriať trocha toho smiechu, ktorý mne dnes zdvihol náladu z bodu mrazu na +3 stupne celzia a v spolupráci s istou osôbkou (alias Jennifer aj keď už asi ani ona sama nevie že je reč o nej xD) stúpla ešte o trocha vyššie. Tak nech sa páči...pobavme sa, priučme sa umeniu hry na gitare :)

Nádej v kanáli - [1]

23. june 2011 at 20:13 | Guess Who |  Our stories
Prvá z rady kapitol prvej mojej dlhšej tvorby tejto doby, tohto životného obdobia. S väčšou sslovnou zásobou, naštudovanou gramatikou a akou-takou slabou predstavou o živote. Dúfam, že sa Vám bude Poviedka páčiť a... Nebudete moje dielo kopírovať, pretože by to bola Krádež myšlienky, duchovného vlastníctva, či ako sa to píše v zákone.
Aký-taký obsah: Existujú dve sestry, vedľa seba, no ako jing jang. Dva rozličné svety. Sústredíme sa na jednu z nich a trocha porozprávame o jej živote, ktorý, je, povedzme otvorene, čiastočne inak zatočený ako životy ostatných. Vlní sa do špirál, hlavne, keď prší a jej moknú vlasy...
No už som sa rozpísala, Whole article - tu to je.

Idiotická.

23. june 2011 at 9:29 | Guess... |  Everyday
Tumblr_lly9m0xioq1qalj9oo1_500_large
Ach, je mi smutno.
Už od včerajška ma bolí brucho, bolesť zase trápi moje telo. Pozitívne na tom je, že to nebolí ako minule...

Teším sa do Walesu. Ak som vám to ešte nepovedala, idem na najúžasnejší výlet v mojom živote. Od tretieho júla do dvanásteho 2011. Prejdeme časť západného sveta, ktorý je už z počutiakrajší ako ten môj. Wales - Llangollen, Londýn, Paríž, Cannes... Bude to úžasné. Bez rozičov mi je sveta žiť. Ale ako strašne by ste neverili!
Myslela som si, že už to bude v poriadku. Nie. Tie ich dogmy, úžasné pokrytecké pravidlá, nadradenosť, kokotizmus už nechcem zažívať.
Bez nich by som mohla byť oveľa šťastnejšia v emocionálnej sfére.

A dnes, stojím na útese, pozerám dolu na vlny, ako sa búria proti nastávajúcim udalostiam, nebo plače, ja si líham... Obijmú ma vlny i kamene, zničia moje telo, a potom si oddýchnu v časových slučkách.

Irituje ma to tu.
Píšem článok opäť raz v škole, je to dosť smiešne, lebo ostatní ani neviem, či Facebookujú, alebo len hrajú Míny. Som rada, že máme blog, Lumi.
Aj keď... nikto nepovedal, že niečo... všetko... dáva zmysel :D

(Acoustic version... Teraz sa viac hodí)

Aspoň, že tá bolesť už nie je taká silná.
No mercy for me. (geniálne obrázky vo videu)
Guess Who without Who
P.S. Želám si, aby som písala každý deň, želám si, aby sa to dalo čítať. Želám si, aby v nabudúcom článku bol zoznam vecí, ktoré chcem cez leto absolvovať.
P.P.S. K obrázku - Ale ak umierate každý deň, skoro nikto si to ani nevšimne.

Fuck this summer.

19. june 2011 at 20:43 | Guess Who |  Everyday
Pri Merlinovej brade!
Teploty stúpajú, potová koncentrácia vo vzduchu tiež a moja nespokojnosť s týmto stavom nehovoriac. Nemám rada leto. Nemám, nemám. Oveľa radšej by som bola, keby prázdniny boli na jeseň alebo na jar, takto sa nedá nič robiť. Chceš ísť von? Potíš sa jak prasa, nohy zašpinené od prachu, lebo máš flip-flopy (či ako sa to volá), stále treba mať oholené nohy, iné partie nekomentujúc, všade samá háveď zvaná Insect, hnusné muchy, kliešte, komáre, mravce, električky, húsenice, škaredé chrobáky, otravné včely i osy, motýle... Mám toho plné zuby. Bola by som šťastná, keby sa dalo počasie nadstaviť ako by som chcela. Ale mám riešenie - presťahujem sa!
Dobre, na druhú stranu, leto má aj pár výhod (ktoré ja osobne za výhody nepovažujem), ale spomeňme ich: môžeme ukazovať špekačky na bruchu ľuďom na kúpalisku, nechať sa nakaziť kvasinkami v bazéne (to nie je pozitívny bod, tak si ho nevšímajte), krásne hviezdnaté nebo, teplé večery, búrky z tepla, farba na oblohe, lietadlá, rôzni ľudia, výlety, dovolenky, kamaráti, čas, sloboda, sloboda, sloboda...
Teším sa, no aj tak, tento článok si nemôžem odpustiť - hej, Ty hore, daj mi do rúk nadstavenie teploty ako na klimatizácii a budem šťastná...

(Hab čiri bib čiri... :D Leto 20xx, lebo si nepamätám :D)

Guess Who

Počasie je sviňa, blázinec je presnejší názov školy a sukne sú zlo.....

17. june 2011 at 21:35 | Lumi
A je to tu. Tušila som to. Niekde v duchu. Slávna opekačka druhej cé sa nekonala. Počasie sa rozhodlo ísť proti nám a tak všetky zásoby alkoholu schované v ruksakoch boli zbytočné. Hodinku pred plánovaným stretnutím sa totiž spustil taký lejak, že ani keby sme sa pokúšali vatru zapáliť benzínom asi by sme nič neopiekli. Nehovoriac o tom, že nikto z nás nemá prachy na to aby dovliekol benzín. Takže po pár telefonátoch a jednom neskutočne "úprimnom" ospravedlnení od triednej profesorky som skončila nazad doma, so špekačkami v chladničke a prázdnym žalúdkom. Klasika.
Škola je škola, to hádam nemusím nikomu vysvetľovať ako to asi vyzerá na gymnáziu posledný deň pred tým ako sa tretina školy rozutečie na výlety a víkend pred tým ako musia byť známky definitívne zaokrúhlené...ale u nás je to obzvlášť šialené. Zoberme si takú nemčinu. Celá trieda sa nahrnie nad profesorku, ktorá vyzerá že sa za chvíľu rozplače od zúfalstva a domáha sa lepších známok. Nakoniec sme si vydupali, projekty. Ľudia..toto nie je normálne. Z priemeru 2,8 dostanete 4 z matiky, za ochotu prísť odpovedať po vyučovaní vám zapíšu 5 (to sa nestalo mne ale spolužiačke), za snahu niekomu pomôcť pred ťažkou skúškou vám takmer vylepia za ucho. Proste ťažký život študenta bilingválneho gymnázia v priamom prenose.
Po prežití tohoto šialeného dňa mi ostali nezaokrúhlené už len tri známky. Náboženstvo (ha-ha-ha), matika a tá nešťastná nemčina. Ešteže mám v Deutschlande rodinu a matka žila niekoľko rokov v Rakúsku. Ale to je mi na nič z nemeckých buniek som nepodedila o nič viac ako z tých matematických.Aj tak sú všetky tie zápisky len čísla...čísla...čísla...neznamenajú nič. Nakoniec nikoho nezaujímajú. Vždy sa ráta len to čo dokážete naozaj použiť aj v praxi.
Ale aby som končila...baby mám pre vás jedno varovanie...nenoste sukne. Ja viem že sa chcete ukázať a tak...ale je to nebezpečné. Dnes som nerobila nič zvláštne, len som si išla po večeru. Aby som sa dostala cez cestu väčšinou volím rýchlejšiu cestu- podchod a schodisko na jeho druhej strane. Od dnes to asi robiť nebudem. V tme tohto tunela ma minule akési čudné indivídum, ale to je tu dosť bežné, kľudne som si kráčala ďalej. Keď som vyšla na tretí schod niekto ma schmatol okolo pása a začal mi pchať ruku medzi nohy (ak už to musím povedať takto)...neprajem vám zažiť ten pocit zdesenia. Preto...nechoďte cez podchody, nenoste sukne a ak sa niečo také stane...VRIESKAJTE!

Enjoy the weekend.
Lumi, scared as hell...

Lebo sa mi konečne netreba učiť a chcelo by to niečo robiť...

16. june 2011 at 19:41 | Lumi |  Everyday
Falošný spev, úsmevy ľudí ktorí držia sedmové karty a vychvaľujú sa ako ich nikto neporazí, len aby nakoniec prehrali na celej čiare, strach z posledných skúšok...to všetko bude o chvíľu preč. Po zajtrajšku končí možnosť niečo zachrániť náhlym zábleskom inteligencie, či to pokaziť absolútnou letargiou. A viete čo? Moja letargia je už absolútna. Včera som dokašľala poslednú písomku, zajtra sa dozviem jej výsledok, možno budem mať možnosť vyvrieskať sa na profesora angličtiny (lebo ak nedá jednotku mne tak ju nemôže dať NIKOMU v tej triede), možno schytám nejaký ten infarkt, možno ho privodím ocovi. Modlite sa za mňa a za moju trojku z matematiky prosím.
Čaká nás aj školský výlet. Nie taký, ako minulý rok, nikam sa v skutočnosti nejde. Ideme na "exkurziu" skúmať lesné živočíchy pri opekačke na Bankove, čo je jedno vysoké kopčisko za KE. Všetci sme podpísali papier že sa budeme riadiť školským poriadkom. HA-HA-HA. Chcela by som vidieť ako si nikto neprepašuje vo fľaške preliate pivo, víno alebo inú alkoholickú poživatinu. Chcela by som vidieť ako si nikto neprinesie cigarety ktoré napokon vyfajčí v úkryte medzi stromami ktoré možno svojou šikovnosťou podpáli. My nechceme ísť opekať. Nechceme ani ísť niekam všetci spolu ako si myslí naša pani profesorka. My chceme proste ukázať že našu triedu neskrotia kusom podpísaného papiera. Dostať sa k tomu, že si napokon naozaj zaslúžime titul najhoršej triedy na škole. Prospech, dochádzka, správanie. V ničom nevynikáme na toľko aby sme mohli kandidovať aspoň na predposledné miesto. Tak teda len dokazujeme, že sme naozaj najhorší.
Možno by ma to malo trápiť. Viete...že som súčasťou tých najhorších...ale akosi...ja nie som ich súčasťou. Je mi to jasné. Nepatrím poriadne nikam. Vezmime si napríklad hudbu...nepotrebujem byť pankáčka, hoci tak občas vyzerám, nie som vlastne metalistka hoci to o mne isté osoby tvrdia, nie som ani rockerka, o hip-hope a podobných "hudobných" žánroch sa radšej ani nevyjadrujem. Som stále niekde uprostred všetkého, neschopná sa zaradiť k niekomu. V škole som vždy bola outsider, ani mi to veľmi nevadilo...nechcem byť dievčaťom ktoré nezaujíma nič iné ako farba laku na nechty. Nedokážem byť rovnako štíhla a perfektná ako oni (hoci ako som zistila po posledných dňoch skúmania svojho odrazu v zrkadle, z boku vlastne nie som až tak tlustá...som jednoducho len široká).
Začínam však mať pocit, že tento článok má ešte menej zmyslu ako Temperkine jednoduché vkladanie pesničiek...takže...radšej sklapnem. Za všetko môže Lennie Heroin. Vždy keď čítam jeho články mám chuť písať a neskutočne mu závidím štýl akým vie písať. A potom to dopadá takto.
Chill out and wait till you die!
Lumi.

Always it is like on carousel.

16. june 2011 at 9:39 | Guess Who |  We adore
Život je ako kolotoč. Raz hore, raz dole, nepomôžeme si. Ale, viete čo? Pokaždé tá jazda stojí za to.
Sama hovorievam, že mi je jedno, či žijem, ale v podstate... je to fajn. :)
Zas tie frázy, lezie mi to na nervy :D

SOM INTROVERT!! :D
Pesnička, ktorá sa mi hneď zapáčila. Čudujem sa.

Zas tento článok stojí za nič, ale čo narobím :D Práve sedím na hodine Informatiky, našťastie, už máme všetko porobené a nemusíme robiť trápne projekty vo Worde, ktoré som vedela už ako sedemročná. Je to ťažké (nudné), keď viete narábať s takými to vecami :D No a... už ma nič iné inteligentné nenapadá. :D

Dnes to bude ešte stresujúci deň.
Guess Who

Express with no words.

14. june 2011 at 20:45 | Guess Who |  We adore

Proste, ja, páči sa mi to.
(Dnes som ju počula asi v nejakom seriáli na Markíze. Páči sa mi.)
Just dream on.

//Niekedy tu musia byť aj odveci články. Taký je napríklad aj tento. Neviem, kam ho zaradiť, tak to bude aj nikde. Jediné, čo ma trápi je, že skončil House a Markíza už mi nemôže poskytnúť ďalšiu sériu. Damn Slovakáj. Ozaj, ešte zajtra dostanem trojku, pár známok, pán Boh zaplať, uzatvorené, a tie posledné, no, dajme tomu, že sa ešte skopem k výkonu. A ešte sa teším na jedno skvelé vystúpenie, ktoré ma čaká v tomto týždni. Držím palce.//

Have a nice day, always.
Guess Who