July 2011

Článok sa nenašiel...

30. july 2011 at 23:59 | Guess Who |  Everyday
... Lebo jej je nahovno.
... Lebo to môže všetko omrdať.


Múdremu napovedz, hlúpemu dopovedz.

26. july 2011 at 22:20 | Guess Who |  Everyday
What?!
Zmysluplný článok je pre mňa jedna z veľmi ťažkých úloh. Nechcem pobúriť čitateľa, ani seba. Malo by to dávať zmysel, nemalo by to byť pokrytecké a všedné. Niečo, čo by zaujalo hneď pri prvej vete a neodradilo čitateľa na predposlednej vete. To by bol ešte úspech. :D Škoda, že niečo také neviem, hodilo by sa mi to. Články na blog mi prídu ako úplne iná dimenzia písania, v ktorej som, aj po roku aj niečo, ešte stále ako v gréčtine (tak hovoria angličania, ale ak sa vám to nepáči, tak ako v španielskej dedine).
A to nehovorím o poviedkach... :D
No ale k čomu som sa chcela dostať je, že počas pobytu v Turecku som si robila podrobné záznamy. Podrobné, ako mi moja lenivosť dovoľovala, takže som skončila pri štvrtom dni zo siedmich. Celkom dobré skôre, nie? :D
A tie sa sem chystám uverejniť tak isto, ako fotky, ktoré sľubujem už pol mesiaca. (Žeby sme skončili tak isto?) :D Ale problém je v tom, že počas dovolenky som skoro vôbec nefotila, tak sa bojím, že nebude žiadne ilustračné foto, čo je dosť mrzuté. Ale našťastie sme v posledný deň fotili :D Nepripomína vám to... mňa? :D

Na tureckú pieskovú pláž som si vzala aj dielo majstra, Hamleta. Čítala som ho, keď ma slnko smažilo, piesok sa lepil po telách, vlny zneli a slová šumeli v pozadí. Kreslá neboli príliš pohodlné, no dalo sa na nich zaspať. Nadpis je ukradnutý z tohto masterpiece-u. :) Musím vravieť, že ho milujem?


Momentálne sa zaoberám: čítam novú knihu od Matkina - Nie na ústa, Počúvam Alexi Murdoch-a, píšem poviedku odveci, premýšľam nad sebou. Na klavíri sa venujem stále tomu istému a už ma nebaví, že mi dlho trvá, kým sa niečo naučím. A ešte sa sem sťažujem, že nehrávam RPG, nikto ma nemá rád a som divná. :D Lepšie je tomu predčiarknutému.

Dobrú noc, vojaci! :D
P.S. A už mám stiahnutý ten film (in english)
a zajtra si ho chcem pozrieť.
Guess Who
vo veľmi zvláštnom rozpoložení

Paul Verlaine - Dve básne

25. july 2011 at 20:20 | Guess Who |  Poems

Padajúce slnká


Úsvit, ktorý mámi,
vchádza do sadov
s melanchóliami
slnečných západov.
Melanchóliami
slnečných západov
srdce napĺňa mi
predtucha sladkých snov.
Tie sny desia srdce:
idú, idú z tmy
slnká padajúce
ako fantómy,
purpurové, žhnúce
vynoria sa z tmy,
horia nad nami
slnká padajúce.

WA (Celý článok)

Pán Klavirista, ukáž nám, čo dokážeš!

18. july 2011 at 16:16 | Guess Who |  And other things
Nečakane som našla dokonalé video z pravdepodobne dokonalého filmu (plánujem si ho stiahnuť a pozrieť, muche-ché). Netuším, ako toto natáčali, ale unieslo mi to srdce a po celú domu som len nemo civela na obrazovku. Je to pôsobivé a oplatí sa stlačiť gombík "Play", nebojte.


Niečo o mne: Už som v Turecku a toto je prednastavený článok. Neviem, či sa mám dobre, ale aj o tom vám napíšem. Snáď sa na to opäť nevyfláknem.
V ten deň, kedy som písala tento článok (16.7.) som hrala super RPG. Je to moja najlepšia kamarátka a skvele sa dopĺňame, aj keď naše postavy sa moc rady nemajú :D Je to sranda, ako sa to vyvíja... A v tento deň sme mali byť spolu v realite, akosi však moja matka protestovala a ja som mohla všetko okašľať. Merde. Ale Výlet so zborom mi nezoberie! :D

Rock everybody,
Guess Who

Je mi ľúto.

16. july 2011 at 14:55 | Guess Who |  Everyday

Nastáva obdobie suchého hrdla a plného nosa, známeho aj ako "runny nose".
Piesok z Cannes odplával dolu tým hrdlom, mávajúc kúpeľni na rozlúčku.
Špina bordel... v ich čistých hlasoch.
Izba je jediný úkryt pred povinnosťami.
Pri knihe Európa stále premýšľa nad skutočnosťou, že je zbytočný človek.
Utvrdzuje ju v tom aj neschopnosť, lenivosť, zlá nálada.
Čo má robiť?
Predstavuje si život ako dni preležané za zastretými žalúziami,
s knihou, v pyžame, televízor, spamäti recitujúca opakujúce sa hlášky
a monotónne zápletky seriálov.
Všetci v autobuse mali pravdu.
Je necitlivá, a ešte ako!
Má to svoj dôvod:
už nemá čím cítiť.
Prázdne prázdno.
Zaujímavo hučí,
ako príliv v Cannes.
No je hlasnejšie.
Prekričí i priateľské hlasy.
Milé.
A ona sa stále pýta:
"Aký je zmysel žitia?"

Doma z tripu. Už aby som fičala naspäť.

13. july 2011 at 21:07 | Guess Who |  Everyday
Napísala by som celý SVET! Keby sa mi chcelo.
Poetickosť v cestovaní sa dá nájsť hneď na prvý pohľad. Vidíte mestá, vzdialené tisíce kilometrov od vás, na pohľad nedosiahnuteľné. MIlióny ľudí v nich žijú, každý deň stravujú, chodia na wécko, do školy, metrom, autobusom, autom, na úrady, do školy, do parku, sexujú, nakupujú, plačú, kradnú, žijú, a vy sa smiete len prizerať pomocou Televízora alebo počítačovej obrazovky. Snívate, až kým nepríde bod zmeny.
Buď sa tam dostanete, alebo zameníte svoj sen, zmažete ho bielitkom, et cetera.
Mne sa podarilo svoj cestovateľský sen zrealizovať.
Ale vráťme sa k téme.
To bola poetickosť.

A to som si myslela že cez školu nestíham...

8. july 2011 at 22:33 | Lumi |  Everyday
Aké hlúpe je odomňa domnievať sa, že sa cez leto vyspím :D alebo, že konečne nebudem v strese a stíhať!
Fakt som si nikdy neuvedomila KOĽKO ľudí poznám...cez rok nikto nestíha tak ako ja, takže nikto ma von neťahá...a teraz odrazu len čumím, že kde som nabrala toľko kamošov/známych proste ľudí čo by odrazu chceli moju večne ironickú osobu vo svojej blízkosti (neprestáva ma to udivovať).
Aby sme si to zrekapitulovali:
Prvé tri dni prázdnin(piatok,sobota,nedeľa)- Liptovský Mikuláš- schizofrenický brat- otec čo si večne pospevuje a ja- klaustrofobická arachnofobička ktorá zabila Toma. :D Ak by som sa čo i len na tri sekundy správala v bratovom veku tak ako on otec by ma asi roztrhol. Ale nevadí. Ja nikdy nebudem jeho perfektné dieťa nech by som sa akokoľvek snažila.


Pondelok potom...uhm...tuším som bola s Laurou...naladili sme Cobyho...pobehali obchody...pokecali a bolo fajn (aspoň na chvíľu som mala pocit že stíham :D)
Utorok- Prešov! :) Jennifer (ktorá zase nebude vedieť že hovorím o nej :D aj keď by seriozne mohla po tom ako sme prešli celé Luckkovské zoznamy konštatujúc s kým každým kto čo mal :D). Našli sme holuby ktoré chodia do rytmu semafórov, skoro nás zabili akýsi blázni s fľašou vody (vážne! hodili ju po nás zo 7 poschodia!), testovali sme ajponíkoví skajp v MCdonalde :D (pre neznalích: Skype na Iphone :D), skoro sme sa prizabili s katanou...prebrali sme čo kto s kým ako kde...ako som už spomenula, prešli sme cez nekonečné more spomienok keď sme prechádzali zoznamy na Luckku ( "A ona aj Alexa strašne dlho chcela.." "Alexa chcel každý..." "No hej. Aj Rasheda." "Ale Rashed bol verný!" "Hej tak hnusne odporne vzorne verný!"). Večer som ako vždy nestíhala na autobus nazad a čo sa nestalo? Mobil ostal u Jennifer v aute (teda u jej oca xD). Zistila som to však až v polovici cesty takže už bolo trocha neskoro behať poň (už ma vidíte ako utekám po diaľnici za svojím mobilom). Tak sa teda Jenni jeden večer hrala na sekretárku, odpisovala na možné aj nemožné, s prísnym zákazom zdvíhať hovory (najmä môjmu ocovi).
Streda sa teda začínala behom na stanicu (ZNOVA NESTÍHAM AUTOBUS! :D) a cestou do Prešova. Misia na záchranu aj poníka bola úspešná, len knihu som Jennifer zabudla odovzdať (aspoň ma aj ona príde pozrieť O:) ). Potom som bola vonku s hádajte kým :P. Poviem vám asi toľko že sme neskutočne zmokli lebo sme obaja tak inteligentný že sme "doniesli" dáždnik. :D Potom som si skoro amputovala nohu na záhrade (nekecám, tá sekera je možno tupá ale sakra ťažká). A potom bol večer. Tuším že som bola znova vonku...hej...subway sendviče a krstný otec! :) Domov som prišla 21:59 čo je minútu pred mojou otravnou večierkou ktorá bola nastolená len po pár prechádzkach s istými osobami z "nevhodných" okruhov mládeže.
Štvrtok...hmmm...ráno som prespala. To si pamätám (teda skôr nepamätám). Sotva som vstala už ma znova odtrepali na chatu. Potom zasa môžete hádať s kým som bola...aj kde sme boli...ale aspoň som konečne videla Krstného Otca až do konca. No...videla ako videla. :D Ale viem čo sa približne stalo. Zvyšok dňa už nebol podstatný :)
Dnešok (to jest piatok) som strávila v nekonečnom rade vo Všeobecnej Zdravotnej Poisťovni s naštvanou matkou, úprimne...nechce sa mi teraz odkotúľať anilen do sprchy nieto že by som ešte hovorila čo som cez deň robila a nerobila. Vlastne som okrem tej poisťovne nerobila nič, mama mi vzala všetok elán s ktorým som sa zobudila. To tu nebudem rozoberať.
Zajtra ma čaká neviem čo...a v nedeľu asi kúpalisko a odchod do Prahy...a viete čo ma čaká v Prahe? :) PAPA ROACH! :D YAHOOOOOOOOOOOO :D .
P.S.: Celkom sa mi páči téma týždňa (áno dostala som sa k nej až teraz). Možno zo seba vypotím nejaký článok. :)

ROCK ON KIDS!

Validation

4. july 2011 at 23:23 | Guess Who |  And other things
Ak čítate tento článok, tak už som dávno za horami za dolami, a veľmi ma to teší. Toto video na mňa vykuklo tretieho júla, keď pršalo, mrholilo a ja som si prezerala Fejsbúk. Je milé. Páčilo sa mi to až do momentu, kedy sa ona... no, do konca, nechcem rozprávať, pozrite si to.
Prajem pekný deň.
Guess Who

Good mood, my friend!

1. july 2011 at 21:31 | Guess Who |  Everyday
Mám skvelú náladu. Skvelú, skvelučičkú, náhodne sa skvejúcu v rade dní, ktoré pozitívne neboli.
Lumi mi bude chýbať, najhoršie na tom je, že ako sa ona vráti, ja odchádzam. Ale ja verím, že spolu cez prázdniny budeme chatovať. Ako písať si, nie byť na chate. :D Teraz mi napadá, že je to dosť smutné...

Ale zajtrajšok bude minimálne aký dobrý ako dnešok. Začneme pozvoľna, vstaneme, kedy sa mi len bude chcieť, šupnem sa do barákových chodbičiek a budem ich umývať (môj spôsob brigádovania), trošičku si oddýchnem, napríklad si prečítam knihu, utriem si prach na poličkách, zorganizujem veci, ktoré si beriem do Walesu (♥!! :D), a potom... potom pôjdem von! S kamarátkou zo ZA. Teším sa, že sa s ňou zoznámim osobne. Bude to iné, ktovie, ako na mňa bude pôsobiť. Ale dúfam, že nám to vyjde. Určite. Neviem, koľko s nimi budem, ale nakoľko som dnes nebola v obchode kupovať veci do Walesu (papanicu a niečo na pitie), pôjdem buď zajtra, alebo aj v dni odchodu - Nedeľu. :D

Pesnička na dobrú náladu (pozor, pozor! Česká produkcia :D):
(Najkrajšia je tá pasáž When I´m walkin dawn the street... :D)

Držte nám palce, aby sme vyhrali aspoň v jednej kategórii, kde spievame. Bude to sranda, lebo neviem slová niektorých partov (častí) a v jednej skladbe aj dupeme a tlieskame, no omg a ešte keď budeme musieť ísť rýchlo, aby nás nediskvalifikovali kvôli prekročeniu 11-minútového limitu. Sme totiž jediný zmiešaný mládežnícky zbor na Slovensku. A páči sa mi, že tam patrím. A podstatné je aj to, že pôjdem na výlet do západnej Európy! :D
Joj!

A napísala som poviedky novej kúsok. Kamarátke sa neskutočne páčila. Ktovie, možno ju tu zavesím a nadstavím to tak, aby to tu neumrelo, keď budem preč. :D Volá sa Chujina, lebo nemám talent na vymýšľanie názvov... :D Tak... tak sa tešte a množte. :D
A asi sa tu ešte pred odchodom zastavím.
Guess Who
(autorka ďalšieho odveci článku)

Na rozlúčku ;)

1. july 2011 at 11:56 | Lumi |  Everyday
Lumi sa lúči! :) Tak. A je to vonku :D Lumi odchádza na prvý výlet tohto ročných prázdnin, toto je prvý z mojich x letných rozlúčkových článkov, toto bude ten najkratší výlet :D Tretieho som nazad aby som vás mohla otravovať svojimi kecamy. :D
Ak ste niekto v tatralandii, tvárte sa že ma v plavkách NEvidíte dobre? :D
Sladkosti a hlúposti zabalené, všetko doma rozhádzané keďže balenie je horšie ako upratovanie- to sa jednoducho nedá zlúčiť s poriadkom.. (upratovanie sa nedá zlúčiť s poriadkom...mne to dobre lezie na mozog xD) Niečo vám ukážem len aby ste mohli mať nočné mory z Lumi ešte o trocha dlhšie. Ale to len v celom článku :D (či whole article či ako to tam máme teraz :))