September 2011

Kto stráca krídla, ale guľku do spánku stíha?

29. september 2011 at 19:58 | Guess Who |  Everyday
So home. So alone.

(O chvíľu blog stratí život. 5 - 4 - 3 - 2 - ... Ale nie, robím si srandu. Len teraz dlhodobo nemám náladu na písanie článkov. Sprostý comp a tak mu nadávam. Hudbu potrebujem, preto tu oxidujem. Som pokrytecký alibista. Welcome to the jungle.
Rtěnek. (So funny, because its Ironic)

(Slovenské kapely nakoniec majú niečo do seba. Bohužiaľ, tragédie mladých talentovaných ľudí nemíňajú a neprekračujú... Fuck the system)

(Skúste čumnúť viac skladieb, páči sa mi ich alternative sound. A sú Slováci! (Asi) :D)

Guess Who

Nepodstatná feťáčka

24. september 2011 at 20:43 | Lumi |  Nepodstatná feťáčka
Utiekla z domu. Už zase. Nie na dlho, vedela že sa o hodinu alebo dve vráti, zmočená a znavená ale potrebovala vypadnúť od neustáleho ponúkania jedlom. Chcem schudnúť chápeš mami?! SCHUDNÚŤ! Chcelo sa jej kričať. Utekala ulicami, nenamaľovaná, vlasy rozlietané okolo zachmúrenej tváre, slúchadlá v ušiach.
Plaváreň. Konečne ju našla poloprázdnu, celé ženské šatne boli vyľudnené a nemusela sa schovávať do kabínky aby si mohla navliecť plavky.
Trblietavá modrá voda bazéna sa jej nikdy nezdala krajšia ako teraz. Skočila medzi dve dráhy v ktorých už plávali starší páni a začala. Nádych, raz, dva, nádych, raz dva. Celý jej svet sa scvrkol na vlnky špliechajúce okolo nej, nadnášajúce jej telo...a to ticho! Vo vode jej čas vždy ubiehal úplne inak, nedokázala pochopiť ako je možné že 100m zaplávala za minútu, prečo jej vždy bola hodina a pol za ktorú zacvakala priveľa...V chvíľkovo úplne prázdnej hlave začala počítať koľko už preplávala. 400 metrov. Ešte 600. Hovorila si v hlave počítajúc koľko krát sa bude musieť otočiť. Ale telo ju zradilo. Po 800 metroch už nevládala urobiť ani tempo, ledva došla po schodisku do šatne. Nedávalo jej to vôbec žiaden pocit zadosti učinenia. Nebola si istá že vôbec niečo schudne, hoci ju plávanie bavilo bála sa že sa takto trápi zbytočne.
Ešte stále bola prázdna a teplá sprcha uvoľnila jej svalstvo natoľko že vyzerala akoby ňou prechádzala elektrina. Celé telo sa jej klepalo keď na seba naťahovala priveľkú mikinu. Kedysi jej bola len veľká. Potom však schudla a teraz to vyzeralo akoby mikinu ukradla svojej 150kilovej babke. Rifle z nej padali aj napriek hrubému opasku zapnutému na poslednú dierku ale už si zvykla. A bola odhodlaná chudnúť dovtedy kým z nej naozaj nespadnú. Závidela každému dievčaťu ktoré malo tenšie nohy a menšie boky, závidela dokonca aj chlapcom. Bola zúfalá.
Vyšla z plavárne a zamierila na stanicu. Telom jej stále zmietala triaška, veľkými očami vydesene sledovala okolie. Po pokoji vody sa jej hučiace autá bez ktorých inokedy nevedela spať prišli hrozné. Po chvíli si znova zapchala uši slúchadlami a schovala sa pod kapucňu, dúfajúc že svet si ju nebude všímať. Ale nevychádzalo jej to tak ako nič iné- keď si sadla na zastávku obchádzali ju paničky tváriace sa vydesne, starší páni s odsudzujúcimi pohľadmi a mládežníci sa na nej otvorene smiali. Dokonca aj partička s ktorou sa poznala, hoci ju asi nespoznali a ani si nepamätala ich mená. Bola len divná, asi feťáčka. Nikoho neohrozovala tak nevolali políciu ale vyhýbali sa jej oblúkom.
V električke si kapucňu stiahla ešte viac do tváre aby sa mohla tváriť že nevidí ak treba niekoho pustiť sadnúť. Nemohla stáť, nie na nohách ktoré sa jej aj v sede klepali. Vystúpila z električky a ponáhľala sa domov....
...aby vám toto všetko mohla porozprávať.

Alternatíva reality - Odhmotnená [0.3]

17. september 2011 at 22:11 | Guess Who |  Alternatíva reality
Možno skôr len smútok,
motivoval ma ku spísaniu tohto.
Stratila som niečo,
dlho neuvedomené
a načisto odstranené
z môjho života.
Je neskoro na zmeny.

Čierny kabát

16. september 2011 at 21:05 | Guess Who |  Our stories
Ehm... nejaký ten... výtvor.
Neviem, ako vznikol.
Radšej sa nepýtajte. :D
Akoby ste nevedeli, že všetko, čo napíšem, je na jedno kopyto. A mám slabú slovnú zásobu a trochu ma to... štve! :D
©©©©© Guess Who/Tempera 2011

Nadpis článku sa opäť nevydaril.

13. september 2011 at 20:51 | Guess Who |  Everyday
Gratulujte mi, znova som tu a píšem ako taký debilko. Najradšej by som robila niečo iné, ale... treba si nájsť čas na blog, lebo zase odchádzam, idem cestovať, fotiť, pre materiály, inšpiráciu, nadýchať sa vzduchu inej krajiny.
Pred tým, než odídem... mám pre Vás pár... možno skazonosných... slovíčok. Chcem sa totiž podeliť o Jarmoku, ktorý sme v meste mali a ja som si ho užila ako ešte nikdy. Síce s malou atramentovou škvrnou na dušičke, no tú si nevšímajte. Aj ja som sa snažila si ju nevšímať. :)
A kam idem?

Chalíl Džbrán: Prorok (ÚRYVKY)

12. september 2011 at 20:20 | Guess Who |  Poems
O umení hovoriť:

Hovoríte, keď vo vašej mysli zavládne chaos.

Keď už nemôžete zotrvať
v samote svojho srdca,
ožívajú vaše pery
a hlas je vám rozptýlením a zábavou.
A v mnohom z toho, čo poviete,
je myšlienka už pri zrode mŕtva.
Lebo myšlienka je ako vtáča,
čo lieta vzdušným oceánom
a čo v klietke slov
môže síce rozprestrieť krídla,
ale nemôže lietať.

"Vďaka sestrička." "Nenávidím ťa."

10. september 2011 at 9:17 | Lumi |  Our stories

Nejdem rozvíjať žiadne fylozofické úvahy na tému súrodencov okey? Mám nevlastného krpatého brata ktorý je rozmazlená krysa a nemám pocit, že by mi to prislúchalo . Toto som písala už dávnejšie a keď som prečítala tému týždňa akosi mi to naskočilo do mysle...tak ehm...enjoy?

Some pictures

7. september 2011 at 20:50 | Guess Who |  We adore
Áno, snažím sa to tu zamoriť necennými článkami. So what? Am still a rockstar... :D


Ivan Krasko: Otcova roľa

5. september 2011 at 21:47 | Guess Who |  Poems
Pokojný večer na vŕšky padal,
na sivé polia.
V poslednom lúči starootcovská
horela roľa.
Z cudziny tulák kročil som na ňu
bázlivou nohou.
Slnko jak koráb v krvavých vodách
plá pod oblohou.

Sándor Petőfi: Večer

5. september 2011 at 21:34 | Guess Who |  Poems
Slnko sadá.
Tíš sa skladá.
Na oblohe
Mraky mnohé
a v nich snivý
zádumčivý
mesiac pláva
jak predstava
nad rumami,
pláva tmami.