February 2012

Ha...nie. Aj irónia už došla

29. february 2012 at 23:10 | Lumi |  Everyday
....

Nepodstatná feťáčka vo svete V.

24. february 2012 at 0:45 | Lumi |  Nepodstatná feťáčka
Z nejakého dôvodu je jej na podlahe vždy najlepšie. Opretá o stenu alebo o jednu z dvoch postelí v teraz už JEJ izbe sa prehadzuje z jednej polohy do druhej a čaká. Na čo to sama nevie asi o blažené osvietenie od múz ktoré ju opustili. Bolo krásne byť odveci a predsa k veci. Keď ste už len trápne odveci je to..no...trápne. (hold s pribúdajúcimi týždňami medzi neslovensky hovoriacou spoločonosťou utrpí slovná zásoba ťažké rany)
Zajtra ráno sa má sťahovať k novej rodine. Zatiaľ sa zdajú byť fajn ak nič iné bude ta mať aspoň dvoch psov na hranie. Nová hosťovská mama jej sľúbila palacinky na privítanie, čo asi váhu nepoteší ale čo na tom. Už je to aj tak jedno. Domov sa vráti vykŕmená. Už sa s tým zmierila. A ak toto niekto číta...mali by ste sa zmieriť s tým že už asi žiadne inteligentné príspevky nebudú (ak tie doteraz náhodou také boli). Hej má už nejaké zážitky...ale nechce sa jej opakovať to všetko do podrobna. A v skratke je to asi toľko že: Má asi prvý raz v živote spolužiaka s ktorým si v pohode rozumie. Dostala od neho dve CDčká a povýšil ju na svoju najlepšiu kamarátku. Dnes jej v opilosti začal vyznávať lásku. No načo je to dobré? Je tu na 5 mesiacov...vlastne už ani toľko. A zoznámila sa s jeho dievčaťom. Nič nebude. Prepáč Ryan. Si fajn kamarát. Ale Sophie je fajn baba a zlomené srdiečko si nezaslúži. Škola je inak hlúpa. Stačí že tam mám teba a Asama a je sranda.
Tak. Asi toľko aby ste mali predstavu. Fakt už čau.

Všetko čo ma bavilo a malo zmysel ten zmysel dávno stratilo.
-Lennie Heroin v jeho novom rádiu Lonely Boy :)

P.S. Edit. Pointou toho obrázku je butterfly project chudák motýlik má šťastie že som ho nakreslila až teraz večer. A ten citát od Heroina je tam preto že som sa bála že si to nezapamätám ako vždy.

Nepodstatná feťáčka vo svete IV

20. february 2012 at 23:32 | Lumi |  Nepodstatná feťáčka
Počkať....kde som?

Čím bližšie, tým ďalej.

18. february 2012 at 23:14 | Guess Who |  Everyday

Včera som nebola schopná. Nepripravená, rozčarovaná a unavená.Nevládala som napísať ani len názov článku, ktorý mi víril v hlave a dotieravo sa usadil medzi hemisférami. Neviem, či fakty, alebo pocity. Včera by som všetko vsadila na pocity, lebo na nič iné som nereagovala, bola som odpojená od hlavného prúdu života, bola som niekde inde s niekým iným. Dnes som už triezva. Po dvanásťhodinovom vytrvalom spánku (aj niečo viac) som vstala na strach o vlastné zápisníčky. Som paranoidná, ale do súkromia si loziť nenechám ani za cenu svižného vstávania z postele. A tak som už bola hore, prečo si konečne neuložiť veci z kufra na miesta, kde majú byť? Zostalo mi veľa jedla, čisté oblečenie, ktorému sa ani raz neunúvalo opustiť ochranné puto kufra, lieky na bolestivé dni, jednoducho veci, balievajúce sa vždy, keď niekam idem.
No vráťme sa pekne na začiatok.
Stará Myjava, Sústredenie zboru Cantica Nova, 2012


Nepodstatná feťáčka vo svete... III.

14. february 2012 at 19:30 | Lumi |  Nepodstatná feťáčka
"Buď ticho." okríkne svoj škvŕkajúci žalúdok ale nepomáha to. Nedostal do daru uši a tak nevie kedy mu niekto hovorí aby bolo ticho moc to nezaberá. "Noták, veď som dnes jedla čo viac ešte chceš?" nevzdáva to ešte chvíľku ale napokon je nútená vstať a zakrádať sa tichým domom. Bolo by to ľahšie keby dvere do kuchyne nevŕzgali, ale je dosť nepravdepodobné, že by v dome bol ešte niekto s tak citlivým sluchom ako ona, aby ju ta o tretej ráno nachytali.
Narýchlo si urobí sandwič a posadí sa na zem do kúta kuchyne. Nevie čoho sa bojí ani čo čaká. Keď už to je mohla sa aspoň chovať normálne. "Dúfam že si spokojné. Budeš tlusté!" okríkne svoje brucho a to odrazu mlčí.
...and Im gone gone gone...
Ráno jej je zle. Ak sa dvanásť hodín dá nazvať ránom. Skôr tu hádam ešte nevstala pokiaľ nemusela (čo bolo len dvakrát alebo trikrát). Znova sa celý deň len váľa a sníva o tričkách ktoré si plánuje kúpiť len čo znova zablúdi do toho bchodu. Je si takmer istá že ich skoro nikdy nebude mať odvahu nosiť ale páčia sa jej tak prečo nie.
Nakoniec sa predsa len vytrepe z postele a rozbehne sa na autobus. Vidí ho kúsok od zastávky a ešte pridá, presvedčená že nakoniec jej predsa utečie ale na jej obrovské prekvapenie vodič sa ani nepohol a s úsmevom ju privítal v autobuse. Zamieri dozadu, ako vždy a všimne si chlapca ktorý znechutene krúti hlavou. Venuje mu žiarivý úsmev a posadí sa s hudbou hučiacou do uší.
V meste sa túla bez cieľa, snaí sa neísť do blízkosti toho obchodu ale ťahá ju..veľmi veľmi. NIE. Možno inokedy.

Nakoniec ju hluk ľudí v pozadí unaví a už si len kráča do zeleného vchodu s veľkým nápisom SUBWAY. Jedlo. Až teraz si uvedomí že od svojeho nočného pohostenia nejedla. Začne premýšľať čo si vybrať keď sa jej za chrbtom ozve rodný jazyk. Otočí sa a uvidí dve ženy ako sa smejú a balia si veci. Zachytí už len nie práve príjemné komentáre na svoju osobu a tak si hryzne do jazyka aby im nevynadala. No a čo že je taká aká je? Aké majú právo súdiť ju? Len to že si myslia že nerozumie?
Ubohé.

Neskorší dodatok ktorý rozhodne pobavil :
Pred pár minútami nám na dvere zaklopali dvaja policajti. Celé vyklepané sme otvorili a oni na nás začnú či sú toto bloky. Nie. Nie sú. Na celej ulici je výrazne cítiť marihuanu a predpokladajú že to ide od nás alebo od susedov. Poviem vám...je mi dobre do smiechu. :D Natoľko že sa ani nejdem namáhať písať to tak ako zvyčajne o toto sa proste chcem len tak spontánne podeliť :D
Cheers na feťáckych susedov vašej Feťáčky :D

Šťastný utorok a buďte u ticho

14. february 2012 at 1:19 | Lumi
Žiadna čokoláda v tvare srdiečok.
Žiadne červené ruže.
Žiaden špeciálny deň.
Len ďalší blbý utorok.
Chcú len vaše prachy, "láska" ich nezaujíma.
A všetci sa ideme zblázniť.
Slobodní čo by si mali užívať voľnosť sa idú postrieľať a utopiť v slzách.
"zamilovaní" si miesto večných hádok posielajú pusinky a sú šťastní.
Tuším sme tu ešte nemali ani jeden pro-Valentines day článok...
Vďaka bohu.

Nepodstatná feťáčka vo svete II,V (alias dva a pol)

13. february 2012 at 0:24 | Lumi |  Nepodstatná feťáčka
Aká som dnes ukecaná, že?

Nepodstatná feťáčka vo svete II.

12. february 2012 at 20:44 | Lumi |  Nepodstatná feťáčka
Sedí na posteli a počúva. Stále dookola, pesničky ktoré počúvala keď mala 12...maximálne 13 rokov. Až teraz zisťuje čo vlastne znamenali. Netušila ako sa trafila do tých správnych textov, ktoré aj v tej dobe vlastne presne popisovali jej život ale bolo to tak. Šiesty zmysel? Možno. Náhoda? Takmer určite.
"You sure you dont want to go with us?" pozrie na spolubývajúcu a len potrasie hlavou. Či už to bolo nepodstatné gesto kvôli štekliacej ofine alebo skutočný znak nesúhlasu blondínka odkráča preč a ona sa spokojne zahrabe nazad pod červenú perinu s nápismi England. Jej pesničky sú postačujúca spoločnosť a aspoň ju neodsudzujú.

"You want some dinner?" ozve sa hlas domácej a ona sa len znechutene prevali na druhý bok. "NO." zamrmle si ale predsa len pomaly zíde strmým schodiskom dole. Odraz v zrkadle pri schodoch jej takmer privodí infarkt. A ty sa ešte divíš prečo na teba neustále niekto čumí. Zasmeje sa and sebou samou a posadí sa k stolu. Jedálniček je tu v skutku pestrý: Kurča kurča kurča kurča hovädzina zelenina kurča kurča kurča kurča. A ako príloha sa v nepravidelných intervaloch striedajú zemiaky s ryžou. A ju pomaly ale isto začínajú starosti o váhu dovádzať do šialenstva. Hej zárodky anorexie a bulímie sú svine, ťažko sa vás pustia. Obzvlášť v takomto prostredí a dome v ktorom váha nesídli.
A pointa sa stratila. Ako vlastne vždy. :)

Perfection is a lie 2

12. february 2012 at 1:20 | Lumi |  Our stories
Nenecháme to predsa tak :)

Perfection is a lie 1

11. february 2012 at 21:22 | Lumi |  Our stories
Vitajte vo svete perfektných. Kde najviac záleží na tom koľko púdru máte na nose a peňazí na účte. Nie na tom koľko toho viete alebo kto ste v skutočnosti. Až do istého dňa.