Ak ma raz zavrú...

24. march 2012 at 3:55 | Lumi |  Everyday

Ak ma raz zavrú do cvokárne prvé čo by mali urobiť je vziať mi denník. Nie ostré predmety, zapaľovače a tabletky. To tá malá knižka ma privádza do šialenstva. Tak preplnená myšlienkami ktoré ma naháňajú dňom i nocou no predsa sa mi občas darí uniknúť im. Ale tam sú stále. Natlačené, jedna vedľa druhej, potichučky čakajú kedy podľahnem a budem listovať späť v čase.

Práve ma napadla super vec. Čo keby som z toho zábradlia čo tu je skočila? Asi by sa nekonalo žiadne Anglicko, že? Ale čo je horšie mohla by som to prežiť a trpieť to tu ďalej. Nech. Len keby som nemusela po večeroch utekať z domu kvôli troche kľudu. Ale také zázraky sa u nás doma nekonajú.
To boli moje myšlienky 5 dní pred odchodom do Anglicka. Pozitívne že? Nebol to začiatok toho dňa, ten znel o trocha optimistickejšie ale postupne to skĺzlo do toho. Ako vždy.

Už ani neviem písať. Možno je bezmozgovosť nákazlivá. Vysvetľovalo by to prečo je ich naokolo tak veľa. Utopených v make-upe a laku na vlasy.
Toto nie je pre vás novinka. Písala som to niekedy v dobe keď vznikla prvá Feťáčka vo svete. Len to proste pekne vystihuje situáciu.


Všetci sa stratili
No oni sú tam
Monštrá čo škriekajú
Vždy keď si sám.
Nepodelila som sa o ňu ešte? O túto minibásničku? Ak nie...je tiež pekne výstižná však? Alebo sa mi to slovo len priveľmi zapáčilo? Aj to je možné, mávam také obdobia.

See you later & don´t take drugs.

P.S. Zajtra si idem farbiť vlasy nazad na červno. Tak držte palce nech z toho nie je článok o veľkej pohrome :)




 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama