July 2012

Pablo Neruda - Premýšľajúc, tiene spletajúc

25. july 2012 at 22:30 | Guess Who |  Poems
Premýšľajúc, tiene spletajúc do hlbokej samoty.
Ty tiež si ďaleko, ach, ďalej než ktokoľvek iný.
Premýšľajúc, vtáky vypúšťajúc, rozptyľujúc predstavy,
pochovávajúc lampy.

Zvonica z hmlovín, tak ďaleko, tam hore!
Náreky udúšajúc, premieľajúc chmúrne nádeje,
mlynár mlčanlivý,
ďaleko od mesta, po bruchu sa k tebe plazí noc.

Prítomnosť tvoja je mi cudzia, vzdialená ako vec.
Premýšľam, zdĺhavo premeriavam svoj život pred tebou.
Môj život pred nikým, môj drsný život.
Výkrik pred morom, uprostred kamenia,
slobodne bežiac, bláznivo, vo výparoch mora.

Zármutná zúrivosť, výkrik, osamotenosť mora.
Bezuzdný, prudký, strmiaci proti nebu.

Ty, žena, čímže si tam bola, akouže ryhou, akým prútikom
onoho nesmierneho pávieho chvosta? Bola si ďaleko ako
teraz.

Požiar v lese! Blčí v belasých krížoch.
Blkoce, blčí, plápolá, iskrí vo svetelných stromoch.
Rúti sa, praská, požiar. Požiar.

A moja dúša tancuje zranená hoblinami ohňa.

Ktože to volá? Akéže ticho obývané ozvenami?
Hodina nostalgická, radostná hodina, hodina samoty,
moja hodina spomedzi všetkých hodín!
Lesný roh, ktorým vietor duje spievajúc.
Ach, toľká vášeň náreku zuzlená s mojím telom.

Zo všetkých koreňov vytrhnutá,
útok všetkých vĺn!
Radostná, nekonečne zármutná, moja duša rútila sa.

Premýšľajúc, pochovávajúc lampy do hlbokej samoty.

Ktože si, kto si?

Johann Wolfgang Goethe - Podobenstvo

24. july 2012 at 19:41 | Guess Who |  Poems
Nad končiarmi všade
je tíš
a v lístí, v sade
necítiš
ni dych už viať;
hlas vtáčeniec neznie už borom,
počkaj a skoro
tiež budeš spať.