June 2013

Jean Arthur Rimbaud - básne

25. june 2013 at 20:07 | Guess Who |  Poems
Údiv

V letný deň belasý pustím sa po chodníku,
steblo ma poíska, keď vhupnem do otavy:
pocítim - jak snílok - jak krv mi cuká v lýtku,
poddám sa hre vetra hnedý a holohlavý!

Myšlienky zapudím, nepoviem ani slova.
Však láska nesmierna mi bude prúdiť vénou;
v diaľ, v diaľ sa poberiem jak Cigán bez domova,
blažený v Prírode, jakby mi bola ženou.

Snívané pre zimu
Jej

V zime sa zvezieme v ružovom vozni,
kde záclonka hrá belaso.
Bude nám príjemne, keď klesne súmrak pozdný,
veď bozky stlmí koleso.

Zrak snivý prižmúriš a nepozrieš sa cez sklo
von, kde vrie severák,
kde striehnu obludy, kde roztvorilo peklo
svoj vlčí pažerák.

Tu náhle pocítiš, ako ťa niečo šteklí;
malý bozk-pavúčik, vlečúci koráb vleklý,
ti hrdlo zasnuje

a povieš: "Hľadaj ho!" skloniac hlavu zhora.
Tak dlho budeme hľadať toho tvora,
čo večne cestuje.

Moja bohéma
Fantázia

S rukami vo vreckách dal som sa túlať krajom.
Môj biedny kabátik vetrom sa nadúval.
Ešte aj pod nebom Múze som holdúval:
och, la-la, pantaný úžasnej lásky tajom.

Diera do nohavíc, šiel som jak Janko Hraško
a rezko do kroku verš som vil do vencov.
Byt som si objednal v súhviezdí Blížencov;
hor´ hviezdy šumeli a spánok chodil ťažko.

Rád som ich počúval pri ceste v mládzi ovsa
večermi septembra, keď popŕchala rosa
na čelo tuláka, keď žaby kuňkali;

náhle sa začali stlať fantastické tiene,
dal som sa udierať na pliešky odškerené,
primknúc k srdcu lýru z deravej sandály.